Reisz T. Csaba: Magyarország általános térképének elkészítése a 19. század első évtizedében - Lipszky János és segítői térképészeti vállalkozásának ismertetése (Budapest, 2002)

IDEGEN NYELVŰ ÖSSZEFOGLALÓK - Zhotovenie všeobecnej mapy Uhorska v prvom desaťročí 19. storočia. Kartografické podujatie Jána Lipského

Charakteristika kartografického podujatia Jána Lipského (6. kapitola)

Mapa Uhorska Jána Lipského pozostáva z troch častí: medzi r. 1804 a 1808 bola vydaná deväťstranná veľká a podrobná všeobecná mapa, Mappa generalis. Po nej bol vydaný v roku 1808 menný register obcí a geografických prvkov, opertorium, napokon podujatie ukončila názorná mapa, Tabula generalis v roku 1810. Jednotlivé kapitoly sa dôkladne zaoberajú nápismi, obsahom a dobovými recenziami mapy.

Autor chcel vydať Mappu generalis pôvodne na 5x5, celkove 25 regálnych listov, ale napokon do podujatia takéhoto volumenű sa neodvážil pustiť, preto sa napokon rozhodol najprv pre 16, potom pre 9 listovú mapu. Mapa zobrazuje v širšom zmysle historické Uhorsko a okolité oblasti, ktoré sa na listy pomestili. Rozmery kompletnej mapy bez obstrihu sú 210x160 cm.

Mierku mapa neurčuje, ale podľa daných údajov odborná literatúra považuje za všeobecnú 1:469 472. Skoršie bádania však dokazujú, že mierka je celkom presne 1:480 000. Ilustrácie obsadzujú 11,3% listov, na 31,6% sú zobrazené zahraničné územia, na 57,1% územie historického Uhorska.

V úvode Opertoria, menného registru autor odôvodňuje jeho nevyhnutnosť, slovami: „Toto Repertorium odôvodňuje malá mierka, ktorú som prijal pre mapu Uhorska z rôznych dôvodov a ktorá nedovoľuje kvôli malému miestu uviesť všetky obyklé mená, ktoré sú nevyhnutné nielen pre obchodníkov, ale každému pocestnému, hlavne cudzincom.”

Hlavným princípom práce bolo jednoznačné určenie jednotlivých obcí a objektov, preto pri jednotlivých heslách zadal najviac charakteristické meno, ako kvalitu (qualitas), z Opertoria sa však nedajú urobiť napríklad ekonomicko historické závery o priemysle Uhorska.

Podrobnosť akou disponovala prvá časť Opertoria, sedmohradský materiál nemal. V prvej časti bolo 269 rôznych qualitasov, v druhej časti iba 36. Táto časť môže byť použitá nanajvíš na skúmanie mien obcí, respektíve samosprávnej siete.

Tabula generalis je na tretinu zmenšená verzia Mappy generalis. Jej mierka je 1:1 440 000. Hranice strán deväťstrannej mapy boli značené čiarou. Názorná mapa slúžila na určenie strany Mappy generalis, ktorá obsahuje podrobnosti o danom území.

Neskoršie dejiny mapy (7. kapitola)

Kartografické podujatie Lipského bolo sledované dobovou odbornou tlačou už od jeho narodenia. Informovali o najdôležitejších udalostiach, uverejnili zmenšený náčrt mapy ešte pred jej vydaním, napokon napísali podrobné recenzie jednotlivých strán. V roku 1803 v zhrnutí o kartografii rakúskej monarchie charakterizovali ešte nedokončené podujatie: „Najbližšia a najpodoprenejšia nádej, že disponujeme dobrou mapou Uhorska, spočíva na cis. kráľ. kapitánovi Jánovi Lipským.” Lipský ešte pred vydaním poslal náčrt mapy Franzovi Zachovi, ktorý ho vyryl a uverejnil v

499