C. Tóth Norbert: A nyitrai székeskáptalan archontológiája / Archontologia Nitrianskej sídelnej kapituly 1111–1526 - Subsidia ad historiam medii aevi Hungariae inquirendam 10. (Budapest, 2019)

Úvod

Úvod

15

Dokonca to potvrdzuje aj môj výskum vykonaný po vyhotovení databázy. Z malého množstva prameňov z 13. storočia sa prakticky nedá určiť presný počet kanonikov, ale od začiatku 14. storočia máme k tomu už väčšie možnosť.

Výsledok som zobrazil na piatich grafoch: v rubrike „celkový počet” sa nachádza stav, keď boli obsadené tri hlavné kanonické štalumy, tiež hodnosti dvoch arcidiakónov - to je spolu päť osôb -, ďalej som pridal preukázateľných jednoduchých kanonikov. V rubrike „počet preukázateľných kanonikov” som samozrejme uviedol počet kanonikov, ktorí sa naozaj spomínajú v písomných prameňoch.33

V prípade, ak sa dve čiary v grafe „kryjú”, respektíve sa dotýkajú, čísla v dvoch rubrikách sa zhodujú.

33 Metódu viď C. Tóth:

Pozsonyi társaskáptalan 104-108.

Na základe týchto podmienok môžeme konštatovať nasledujúce: v 20-tych a 30- tych rokoch 14. storočia celkový počet zboru nikdy nedosiahol desať členov, počet vykázateľných kanonikov nebol viac, než osem osôb (1. tabuľka).

V polovici storočia sa situácia zmenila iba v tom, že celkový počet zboru sa pohyboval okolo osem až desať osôb, ale len v jednom prípade poznáme mená všetkých kanonikov, a to v roku 1344 (2. tabuľka). Koncom 14. storočia sa zvýšil počet kanonikov, tiež počet presne identifikovateľných kanonikov, čo samozrejme súvisí s rastom počtu prameňov: celkový počet zboru v rokoch 1390-1391 dosiahol jedenásť členov a v roku 1390 už poznáme deväť kanonikov (3. tabuľka).

1. tabuľka. Vývoj počtu kanonikov v rokoch 1323-1334