S. Lackovits Emőke: Viseletek öltözködési kultúra a Bakony és a Balaton- felvidék falvaiban (Veszprém, 2001)

Szlovák nyelvű rezümé

výšivkami, čipkami, volánikmi a bohato vyšívané šatky. József Dérer, farár obce Capár (Szápár) charakterizoval kultúru odievania tu žijúcich obyvateľov nasledovne: „ ich oblečenie je sotva čo hovoriace: v zime, v lete, vo všedný deň alebo na sviatok nosia rovnaké tkané šaty. Niektorí nosia iba topánky, v zime si však oblečú na vrchný odev šubu."

75 Z toho priamo vyplýva, že na začiatku 19. storočia vládne ešte plátenný odev, a tak opleckový odev. Odev trenčianskych slovenských žien bol vtedy ten istý. O odeve zo začiatku 20. storočia, znamenite z dvadsiatych rokov, si môžeme utvoriť predstavu na základe súdobých fotografií, sú to však prevažne sviatočné oblečenia. Odev na všedné dni mohol byť podstatne jednoduchší. Polosviatočné, ako i tie neskoršie, sa zas vyrábali väčšinou z modrotlače. Slovenské ženy obzvlášť obľubovali modrotlač, dá sa povedať, že do rovnakej miery ako ju obľubovali nemecké ženy. Fotografie, predstavujúce údaje, ktoré sa vzťahujú na odev, boli vyhotovené v obciach: Súr (Sur ), Cenia (Bakonycsernye), Jášč (Jásd), a Borzavár. Žena z obce Súr, ako aj žena z obce Čerňa majú oblečený reklík, a dlhú sukňu siahajúcu po členok. Reklík z obce Šúr má prednú časť (predný diel) zdobenú riasením a našitými stuhami. Žena, ktorá ho nosí, má na hlave kartúnovú šatku, uviazanú pod bradou. Reklík ženy z obce Čerňa, je z bodkovanej modrotlače, s úzkym rukávom, golier, šikmo strihaný pásik na zapínanie s gombíkmi a manžety zdobené čipkou. Sukňu má dlhú, na spoku ju zdobia volániky v dvoch radoch. Na hlave nemá šatku, ale ani zásteru si neopásala. Na nohách obidvoch žien vidíme topánky (obrázok č, 64). Mládenec z obce Jášč nosí bielu plátennú košeľu s úzkym golierikom, tmavú, súkennú vestu s výložkou, po stehná siahajúci súkenný kabát s dvojradovým zapínaním, s fazónou, úzke nohavice z vlnenej látky, čižmy s riasenou sárou a s gombíkmi (pod kolenami s gombíkom, upleteným zo šnúry) a úzky klobúk s rovnou strechou. Vedľa neho stojace dievčatá si zdobili svoje reklíky, zapásané do sukne, našitými stuhami, preštepovanými zámikmi, volánikom a k tomu si obliekli dlhú sukňu a zásteru. Vlasy si česali dozadu a zaplietli. Nosili topánky. Dve staršie ženy sedia v jednoduchých čiernych zamatových reklíkoch, zdobených preštepovanými zámikmi a v dlhých, tmavých súkenných sukniach, na hlavách delínové šatky svetlej farby, uviazané pod bradou. Mladá žena nosí reklík zdobený bielou čipkou a čipkovou vložkou (mizli), dlhú bielu sukňu. Druhú ženu zvečnil autor fotografie v kabátiku, priliehajúcom k telu, vpredu s gombíkmi, zdobený zámikmi, volánikom, priliehajúca na boky, v jednofarebnej sukni z modrotlače, v zástere, na hlave s kašmírovou šatkou so strapcami, uviazanou pod bradou (obr, č. 65). Podobný bol odev obyvateľov obce Borzavár. V tomto prípade môžeme vidieť niekoľko odevov nielen spomedzi sviatočných, ale aj polosviatočných. Muži - ženatí, mládenci - nosili jednotne k bielej plátennej košeli s úzkym golierom vestu z vlnenej látky alebo zo súkna, kabanicu s dvoma radmi gombíkov a fazónou, ktorá sa zhotovovala nielen z tmavého, ale aj pásikovaného materiálu, vlnené nohavice s úzkou nohavicou a čižmy, a na hlave klobúk s rovnou, úzkou strieškou. Poloslávnostné oblečenie žien sa skladá z modrotlače ušitého reklíka, zapínajúceho sa vpredu na gombíky, s úzkymi rukávmi, zdobeného riasením nad prsiami, alebo preštepovanými záhybmi na prednej časti , ktorý zapásali do dlhej, väčšinou tmavej sukne, dookola na spodnej časti spestrenej volánom alebo zámikmi . Nosili topánky, na hlavy si uviazali šatky, okrem dievčat. Staršie ženy si tmavé Šatky uviazali prevažne vpredu, pod bradou, mladuchy a mladšie ženy si zas uviazali šatky svetlej farby alebo s pestrými vzorkami vzadu v tyle, uši nechajúc voľne. Slávnostný odev sa zhotovoval prevažne z vlnenej látky alebo kartúna, síce vieme aj o zhotovenom z hodvábu. Obliekali si dlhú sukňu, s reklíkom