Németh Péter (szerk.): Nyíregyházi szlovák ("tirpák") nyelvjárási és néprajzi emlékek IV. (Jósa András Múzeum Kiadványai 27. Nyíregyháza, 1988)

Gyivicsán Anna: A szlovák kultúra változó helye és szerepe városi környezetben: Nyíregyháza

hovorí obyvaťelstvo medzi ktorým pracuje. Tekéto a podobné zapájanie sa do pracovných procesov mimo dedinského roľníckeho spoločenstva navodilo stav, o ktorom práve uvažujeme

. Uz skutočnosť , ze slovenské etnické spoločenstvo stalo sa súčasťou nového prostredia v ktorom žilo a prevládalo spoločenstvo inák orientované, konkrétne maďarské,a bolo na tomto spoločenstve v mnohých ukazovateľoch nutne závislé, nebolo mysliteľné izolovať sa od tohto spoloČenstva, od tejto hospodárskej závislosti. Tým,že pomaly dochádzalo k ekonomickej závoslosti od okolia, aj keď išlo spociatku, ako sen uviedol, len o jednoduchý predaj poľnohospodárskych produktov a nákup tých artiklov, ktoré si ľúd Earn nemohol vyrobiť, dochádzalo k nutnému styku a tak najprv k jazykovej a postupom Času aj ku kultúrnej konfrontácii a pomaly aj k závislosti na tomto novom prostredí nielen pc stránke ekonomickej ale časom i po stránke kultúrnej a jazykovej. Uz len jednoduché, tradíciou uchovávané návykové pivonnisti,ako bola napr. pravidelná návšteva kostola, kde mohla znieť iba maďarská rec, nútila presídlencov osvojiť si jazyk prostredia. Logicky teda muselo dojsť k akulturácíi pôvodných kultúrnych javov, potom k asimiláeii a v konečnej fáze dojne aj k integrácii v uvedenom eiova zmysle. Jednoducho povadané, zhruba do II. svetovej vojny bolo obyvateľstvo na salašoch-bokoroch do značnej miery sebestačné a tak teoreticky uvažujúc, bolo by si mohlo uchovať svoju etnicitu. Zmeny spoločenského systému po druhej svetovej vojne, industrializácia, poľnohospodárska kolektivizácia, zapájanie sa mladej generácie do kolektívneho pracovného procesu a mnohé dalšie cudzie, mimoetnografické vplyvy viedli nutne k odcudzeniu sa vlastnej pôvodnej slovenskej kultúre a vytvorili podmienky pre asimi-