Németh Péter (szerk.): Nyíregyházi szlovák ("tirpák") nyelvjárási és néprajzi emlékek IV. (Jósa András Múzeum Kiadványai 27. Nyíregyháza, 1988)

Gyivicsán Anna: A szlovák kultúra változó helye és szerepe városi környezetben: Nyíregyháza

denné potreby zaobstarávalo dedinské spoločenstvo v svo­jom strede, nezávisle na ďalšom okolí, Čím spontánne, bez osobitného "národnostného uvedomenia" uchovávalo nielen tradičnú kultúru, ale aj tradičný jazyk,Jazyk nového pros­tredia potreboval iba natoľko, aby sa zorientoval pri od­predaji svojich poľnohospodárskych produktov a pri nákupe najnutnejších potrieb pre domácnosť: eol' , petrolej, cu­kor .., Keď si neskôr viacerí Blovenskí prisťahovalci zve­ľadili svoje poľnohospodárstvo a po istoœ zbohatnutí boli odkázaní na pracovné a íly mimo vlastnej rodiny, tieto pri­chádzali ako sezónni robotníci /až do 20-tych rokov 20. storočia/ zo slovenského prostredia,ako som to zistil pri svojich výskumoch v rokoch 1979-1980,íým sa dovtedy upev­ňovala aj kontinuita ľudovej kultúry i slovenský jazyk. Takýto sbôsod života Slovákom, žijúcim v uzavretom teritóriu vyhohoval už aj preto, že nebol narúšaný vnika­ním t.zv. cudzieho živlu, resp.toho, medzi ktorý sa vkli­nili. /Poznamenávam, že dovtedy sa aj manželstva, ako som zistil, uzatvárali iba f uzavretom dedinskom spoločenstve na základe stavovskej príslustnosti , co malo tlez stabili­začný účinok/. Co sa potom udialo a kedy sa navodila destabilizácia pôvodnej ľudovej kultúry, odklon od tradičných foriem ži­vota a k odklonu aj od slovenského národného povedomia,to sú otázky, ktoré sa skúmali a ktoré sú aj predmetom dneš­ných úvah, S odvolávaním sa na odnárodnovacíu národnostnú poli­tiku koncom 19. a začiatkom 20. stor. /najmä po Aponyiho školských zákonoch z roku 1907/ naài učitelia v 20.- 30.­tých rokoch nás v školách upevňovali v presvedčení o bez­výhradnej odnárodnovacej politike madkrských vládnych kruhov. Hoj osobný výskum medzí Slovákmi v okolí Nyíregy-

Next

/
Thumbnails
Contents