Németh Péter (szerk.): Nyíregyházi szlovák ("tirpák") nyelvjárási és néprajzi emlékek IV. (Jósa András Múzeum Kiadványai 27. Nyíregyháza, 1988)

Gyivicsán Anna: A szlovák kultúra változó helye és szerepe városi környezetben: Nyíregyháza

Ján Koma: 0 NIEKTORÍCH ASIMILACNYCH A INTEGRAČNÝCH PROCESOCH ĽUDOVEJ KULTÚRY SLOVÁKOV-TIRPÁKOV V OKOLÍ NYÍREGYHÁZY V správe o etnografickom výskume Slovákov-Tirpákov na salasoch v okolí Nyíregyházy, ktorá som uverejnil v bulletine "Nyíregyházi szlovák /tirpák/ nyelvjárási és néprajzi emlékek" na str. 63 v úvode konštatujem, že "najmladšia generácia tejto etnickej skupiny nazývanej Tirpákmi už nerozpráva po slovensky a ani nerozumie slovenskej reel. Aj názov Tirpák je pre nejvá'csiu cast' mlade i generácie vel'mi málo známy. Stredná generácia rozumie slovenskému jazyku len čiastočne a mizivé percento sa'vie lámanou slovenčinou aj trocha vyjadriť

. Plynné po slovensky uŽ nehovorí ani najstaršia generácia. Rozpráva dobre a je hrdá, že vie po slovensky, ale pri bežnom rozprávaní vplieta do rečí vel'mi mnoho madkrských výrazov"

. Toto konšta tovanie si staviam ako preambulu k rovseobečnujúcim úvahám nad poznatkami, ktoré 3om získal pri dvojtýždňovom výskume Slovákov-Tirpákov v okolí Nyíregyházy v lete roku 1979 a v lete roku 1980. Pomaly, ale isto dochádza tu k zániku dvoch najzákladnejších faktorov, určujúcich charakter etnického spoločenstva - k zániku pôvodnej tradičnej ľudovej kultúry a k zániku pôvodného komunikačne'ho - dorozumievacieho faktora, slovenského jazyka. Zánik týchto javov neprepiehal rovnakým tempom. Kym pôvodné formy tradičného spôsobu života prešli v niektorých ukazovateľoch az do prítomnosti silou tradície ako retardujúceho činiteľa, proces asimilácie, ba integrácie jazyka, respektíve prevzatia jazyka toho spoločenstva do ktorého ich včlenila hospodársko-sociálns závoslosť

, prebehol takmer z ge-