Németh Péter (szerk.): Nyíregyházi szlovák ("tirpák") nyelvjárási és néprajzi emlékek IV. (Jósa András Múzeum Kiadványai 27. Nyíregyháza, 1988)

Németh Zoltán: A „tirpák” szó etimológiája

£ pomerne rýchlej akulturácii a asimilácii slovenskej tradičnej kultúry v Nyíregyházé okrem objektívnych procesov - zmeny spoločenských hodnôt kultúrneho systému a kultúrnej hierarchie - sa pričinila aj Bubjektívna rovina, spoločenské správanie sa a reakcie tirpáckeho obyvateľstva na tieto premeny, a zmeny v jeho povedomí. Pri ustálení stupňa tychtc reakcií som vychádzala z dvoch prameňov. Jedným východiskom je osobitné pomenovanie nírecTnázskych Slovákov - Tŕpáci - Tirpáci, druhým indexom sú premeny pomeru slovenského obyvateľstva v Níred^háze v zrkadle štatistických údajov. ľovencvanie níredházskych Slovákov Irpákmi, Tirpákmi - je nositeľom špeciálnych čŕt medzi Slovákmi jazykových ostrovov v Maďarsku. Podobné osabitné pomenovanie slovenského obyvateľstva na iných jazykových ostrovoch totiž nemáme. Práve špecifickosť tohto pomenovania formálne demonštrovala existenciu osobnitej etnicko-cárodopisnej skupiny a obsahové - keďže ide o národnostnú menšinu - mala byť predpokladom a zárukou upevňovania osobitného povedomia a vnútornej kohézie slovenskej society. V ostatných regiónoch pomenovanie slovenBkého obyvateľstva naväzuje na lokalitu, v ktorej toto obyvateľstve Žije, ako kiskorcšský Slovák, Cabenia, Komlóšania, Sarvašania. V slovenskej vedeckej literatúre a publicistike resp. v politických Bpisoch už od konca 18. stericia bol známy pojem dolnozemskí Slováci, ale sa stretneme i s výrazom, békéšaki Slováci, ktorý sa pokladal za rovnocenný výraz s v 27 pomenovaním TurČan, Liptovcan atď . Tento pojem a isté dolnozemsko-békéš'ske povedomie sa udomácnili aj medzi BBmými Slovákmi, žijúcimi v Békéssko-čanádBkej oblasti. Do-