Németh Péter (szerk.): Nyíregyházi szlovák ("tirpák") nyelvjárási és néprajzi emlékek 3. (Jósa András Múzeum Kiadványai 23. Nyíregyháza, 1986)

Németh Zoltán: A kétszáz éve mezővárossá lett Nyíregyháza életéből /1754-1524/ - II. Testamentumok - Jegyzetek a II. fejezethez

um bokoch. V lýtkovej časti boli Široké 48-60 em, pod?* hrúbky nohy. Pôvodne nebol rozdiel medzi zimnými a letnými čižmaml, Jedny i druhé bývali futrované kožou. Až koncom 50-tych rokov nášho storočia začali zimné čižmy futrovať flanelom. Čižmy mali 8 cm podpfitok - gavallér sarok. Mladoie ženy si s obïubou kupovali čižmy hore vykrojené do tvaru srdca - huszáros kivégáa. čižmy, ktorá nosili Tirpéčky sa ničím nelíšili od čižiem nosených v okolitých obciach. Do čižiem si obúvali pňice, ktoré z testamentov poznáme len v madarakom tvare "kaptza". Ženy si v súčasnosti namiesto onucí už obúvajú kupované punčochy - Strinfle. V minulosti si Strínfle obúvali iba do topánok* Po prvej svetovej vojne sa vo vSČSej miere začali nosiť rôzne druhy topánok. Podlá výšky sa rozlišujú celie topánke a poutopánke. Topánky zapínané na remienok ea nazývajú čattoške, šnúrovacie topánky - fozSške a topánky bez zapínania cúgoške. Celé topánky boli šnúrovacie alebo navliekacie. šnúrovacie poltopánky nosievali obyčajne staršie ženy, kým dievky radi nosili čattoške, zvlášť lakované. Všetky druhy ženských topánok mali zvýšený podpätok. Popri uvedených druhoch obuvi rolničke ženy pri práci okolo domu a v poli nosili bačkori vyrobené zo sérí opotrebovaných čižiem. Bačkori sa nosili hlavne v letnom období a obúvali si ich na holú nohu. Bežné však bolo aj chodenie na boso.