Németh Péter (szerk.): Nyíregyházi szlovák ("tirpák") nyelvjárási és néprajzi emlékek 3. (Jósa András Múzeum Kiadványai 23. Nyíregyháza, 1986)

Németh Zoltán: A kétszáz éve mezővárossá lett Nyíregyháza életéből /1754-1524/ - II. Testamentumok - Jegyzetek a II. fejezethez

dievky chodili e holou hlavou, s výnimkou niektorých najväčších výročných sviatkov /napr, Turice, Poďakovanie za úrodu/, V lete nosil

i ručníky z tenkých materiálov, v zime hrubšie - szövető

vé. Letné ručníky si uväzovali - pod hrdlo alebo dozadu na Katu. V zime si viazali ručníky častejšie kolo hrdla alebo aj napredok. Ručník si viazali na Katu a kolo hrdla pri práci

» K sviatočným príležitostiam si ho uväzovali napredok a ak bol ručník dosť velký, pod bradou ho uviazali na mašluo Vydaté ženy si vlasy česali do konťíka tak, že si spletený vrkoč zakrútil! na temeni hlavy a upevnili hernádlou ihlicou či sponou alebo hrebenčokom<> Naše informátorky si na takto upravené vlasy uväzovali ručnikp Z detstva si však pamätali na staré Beny, ktoré nosili aj čepe

c

. Ako sme už uviedli, v archívnych dokladoch sÜ početné údaje o šatkách všeobecne a takisto aj o šatkéch na hlavu, označovaných názvom "ručník", v maáarských textoch "kendo" a "keszkenő". Tieto šatky boli zhotovené z pestrej škály najrozličnejších materiálov, farieb a vzorov, ako je to obsiahnuté v prehTade archívnych dokladov. čepiec ako pokrývka ženskej hlavy je v archívnych dokladoch zaznamenávaná do tridsiatych rokov 19. storočia v slovenčine pod názvom "czepec", "čepec" a v maďarčine "fökötö", "feökottö", "fejkottö". V tom období sa nosili biele aj čierne čepce, vyskytli sa aj zmienky o debrecínskych a vyšívaných öepcoch. V listine z roku 1787 sa uvádza - "widenskeho platná 1 rif na čepce a čipky na 4 čepce". Archívne doklady a informácie z terénu nasvedčujú, že čepce sa prestali nosiť zhruba