Németh Péter (szerk.): Nyíregyházi szlovák ("tirpák") nyelvjárási és néprajzi emlékek 3. (Jósa András Múzeum Kiadványai 23. Nyíregyháza, 1986)

Németh Zoltán: A kétszáz éve mezővárossá lett Nyíregyháza életéből /1754-1524/ - II. Testamentumok - Jegyzetek a II. fejezethez

dový odev v Nyíregyházé bol oveïa skôr nahradený formami mestského odevu. Této skutočnosť poznačila aj náš metodicky prístup k výBkumu problematiky odierania v Nyíregyházé. KeSSe v súčasnosti sa v tejto lokalite už tradičný Tudcvý odev nenosí, nemohli sme vyjsť z rozboru jeho súčasných foriem. Pozhodli sme sa preto uplatnil? retrogárdny prístup, Číže postupovať od zistení najstaršieho stavu emirom k eúčesnosti. Takýto postup možno považovať sa odôvodnený hlavne z toho dôvodu, že ee prekrýve s reélnyE historickým vývinca sledovaných javov a reálií. Bozhooujúcou okolnosťou k jeho použitiu bols však okolnosť, že pri zhromažďovaní faktov o ľudovom odeve Tirpakov v Nyíregyházé, najŒS* o jeho najstarší ch vývinových podobách, sme neboli odkázaní iba na výpovede žijúcich informátorov, ale mohli sme zúžitkovať aj bohatý material, ktorý je obsiahnutý v písomnostiach župného archívu v Nyíregyházé őzsbolee - Szatcár megyei levéltár. Pri zhromažďovaní archívnych údajov k problematike ľudového odevu sme upriamili pozornosť predovšetkým na písomnosti zaradené do fondov "Testamenty" a "Súpisy pozostalostí". Iba výnimočne sme využili aj listiny iného druhu, napr. úradne 6tanovené ceny pre súčastí odevu a obuvi predávané ne jarmokoch, písomné záznamy o formách naturálnej odmeny sluhov a slúžíek. Uvedené archívne fondy sme sledovali od obdobia príchodu Slovákov do Nyíregyhézy v polovici 18. storočia do začiatku druhej polovice 19. storočia. Listiny z nasledujúceho obdobie sme už nestihli prezrieť. Vyžiadelo by si to dlhší čas, aký sme malí k dispozícii pre náš výskum. Napokon pre poznaní* situácie na sklonku 19. storočia sme mali možnosť získať in-