Németh Péter (szerk.): Nyíregyházi szlovák ("tirpák") nyelvjárási és néprajzi emlékek 3. (Jósa András Múzeum Kiadványai 23. Nyíregyháza, 1986)

Németh Zoltán: A kétszáz éve mezővárossá lett Nyíregyháza életéből /1754-1524/ - II. Testamentumok - Jegyzetek a II. fejezethez

niektoré zhodné znaky s odevom v oblasti hontiansko-novohrsdsko-gemerského "trpeckeho" nárečového celku, odkial pochádzala prevažné časť slovenských kolonistov v Nyíregyházé. Takéto súvislosti, najmä* pri najstarších súčastiach ženského odevu, sú zrejmé nielen z ich zhodného názvoslovia /rubač, oplecko, gecela, áata, futena, prusTak, odiecka i niektoré dalšie/, možno však predpokladať aj zhodu ich foriem, pretože tieto odevné súčasti sa spravidla vyznačujú vysokou mierou odolnosti voči zmenám. Hlavne z toho dôvodu, že ai ich prevažná časť roTníckych žien zhotovovala sama, prípadne v okruhu najbližšieho príbuzenstva a susedstva. Analogickú situáciu možno predpokladať aj pri plátených súčastiach mužského odevuo Na základe našich čiastkových poznatkov možno konštatovať, že spomedzi všetkých slovenských ostrovov v Madarsku nyiregyházski Tirpáci patria medzi skupiny, u ktorých sa najskôr začali vytrácať z tradičného Tudového odevu znaky lokálnej, skupinovej i etnickej špecifickosti. V mužskom odeve to spôsobovala skutočnosť, že už od začiatku 19. storočia prevažná časť odevných súčaatí sa zhotovovala z kupovaných materiálov, dávala sa šiť remeselným krajčírom a mnohé z nich sa kupovali aj hotové na jarmokoch. K výraznejšiemu rozrušovaniu tradičných foriem ženského odevu začalo dochádzať zhruba od polovice 19. storočia. Počnúc týmto obdobím začali do oblečenia žien prenikať rôzne formy mestského odevu, ktorý v období prvých dvoch desaťročí 20o storočia bol už prevládajúcim javom u nyíregyházskych Tirpákov. Niektoré súčasti tradičného Tudového odevu dožívali iba v najstaršej generácii a v pracovnom oblečení. VzhTadom k tomu, že tirpácke obyvateTstvo Nyiregyházy bolo už