Németh Péter (szerk.): Nyíregyházi szlovák ("tirpák") nyelvjárási és néprajzi emlékek 3. (Jósa András Múzeum Kiadványai 23. Nyíregyháza, 1986)

Németh Zoltán: A kétszáz éve mezővárossá lett Nyíregyháza életéből /1754-1524/ - II. Testamentumok - Jegyzetek a II. fejezethez

chĺvnych dokladoch, napr. plachta nazývaná odledzka, už dávnejšie aa vytratili z pamäti a zanikli, pretože táto súčasť ženského odevu sa prestala nosiť najneskôr začiatkom 19. storočia. Pre viaceré noväie formy odevu, ktoré si Tirpéci osvojili už v prostredí nového domova, začali používať názvy prevzaté z madarciny. Takými sú napr. názov pre Ženské celé šaty vlgan, pre nohavice do čižiem novšieho strihu - priččes, pri- česke, pre ženské topánky so šnúrovaním - fBz^ške, so zapínaním - čattoške a bez zapínania - cúgoške, pre novšiu formu zástery s náprsenkou - mejješ, mejješk

a, ako aj pre niektoré druhy odevných materiálov, napr. szövet. Iba madarské názvy používajú aj pre niektoré odevné doplnky a rôzne detaily na odeve. Napríklad nyakravaló /mužská šatka na hrdlo/, sarkantyútartó /výčnelok na čižmách na ktorý sa pripínali ostrohy/, betét /vložka našívané napr. na prednú časť košele/, nemzetka /trikolóra v madarskýeh národných farbách/, árvalány haj /ozdobné pierko za klobúk/, gavallér sarok /zvýšený podpätok na ženských čižmách/, vitéz kötés /zdobenie mužského sviatočného obleku našívanými šnúrami/ atá. Používané názvoslovie je síce dôležitým ukazovateľom pretrvávania či zmien v Tudovom odeve, lenže možnosti jeho využitia pre bližšie určenie základných foriem odevu z hladiska strihu, materiálov, farebnosti, ozdobných prvkov a áalších znakov sú značne ohraničené. Je nepochybné, že počiatočná rozmanitosť odevu, ktorá vyplývala z rozdielneho pôvodu slovenských prisťahovalcov do Nyíregyházy, v procese adaptácie vyústila do sformovania nového, viac alebo menej zjednoteného variantu tirpáckeho odevu. V počiatočnom období si zaiste uchovával