Németh Péter (szerk.): Nyíregyházi szlovák ("tirpák") nyelvjárási és néprajzi emlékek 3. (Jósa András Múzeum Kiadványai 23. Nyíregyháza, 1986)

Németh Zoltán: A kétszáz éve mezővárossá lett Nyíregyháza életéből /1754-1524/ - II. Testamentumok - Jegyzetek a II. fejezethez

ZHRNUTIE Informácie obsiahnuté v tejto štúdii dokresTujú vývin ľudového odevu osobitnej etnografickej skupiny, ktorá je v maďarskej i slovenskej národopisnej literatúre známa pod názvom Tirpácio tfzemné rozšírenie Tirpákov sa ohraničuje na lokalitu Nyíregyháza a na jej početné chotárne sídla nazývané sálaše. Nyfregyhózski Tirpáci sú potomkami slovenských kolonistov, ktorí sa tu postupne usadzovali v troch etapách /1753-1754; 1755-1760; 1760-1918/. V prvých dvoch etapách prichádzali sem hromadne viaceré desiatky i stovky rodín, ktoré v prevažnej miere pochádzali zo slovenských dedín v Novohradskej, Hontianskej a Gemerskej župe. A to bez ohľadu na to, či prichádzali do ^yíregyházy priamo z územia dnešného Slovenska alebo z novozaložených slovenských sídiel na Dolnej zemi, hlavne z Békeäskej oblasti. V tretej etape sa tu postupne v menších skupinách a v dlhom časovom období usadzovali slovenskí kolonisti z východoslovenských oblastí Gemer, Spiš, Šariš a Zemplín. Podobne ako v dalších slovenských ostrovoch na Dolnej zemi, aj etnokultúrny vývin nyiregyházskych Tirpákov bol sprevádzaný dvomi základnými tendenciami. Jednou z nich boli kultúrne reminiscencie a kontinuitne pretrvávanie najrozličnejších prejavov tradičnej kultúry a spôsobu života, ktoré si osvojili a prinášali so sebou ako kultúrne dedičstvo a vybavenie z pôvodného slovenského etnického územia. Druhou tendenciou boli najrozmanitejšie zmeny prakticky na všetkých úsekoch a zložkách ľudovej kultúry v dôsledku dlhodobého pôsobenia odlišných prí-