Németh Péter (szerk.): Nyíregyházi szlovák ("tirpák") nyelvjárási és néprajzi emlékek 3. (Jósa András Múzeum Kiadványai 23. Nyíregyháza, 1986)

Németh Zoltán: A kétszáz éve mezővárossá lett Nyíregyháza életéből /1754-1524/ - II. Testamentumok - Jegyzetek a II. fejezethez

dopĺňali a nahradzovali stojaté skrine - Sifón, Popri tomto spôsobe uloženia odevu známe bolo aj odkladanie ženských sukní na rám - fogaž. Názov "fogas" sa vyskytol aj v listine z roku 1831. Ukladanie odevu sa riadilo ustáleným systémom, pri ktorom sa oddeľovalo sviatočné oblečenie od všedného, zimné od ženského. Starostlivosť o odev súvisela aj s tým, že zvlášť pri sviatočných súčiastkach išlo pomerne o drahé predmety, ktoré mali vydržať dlhý čas, niekedy aj na celý život o ODEV VO VÝBAVE Odev tvoril dôležitú súčasť výbavy nevesty

» Dokladom rozsahu výbavy sú niektoré testamenty, napr. z roku 1796 /pozri V.A.102A, 87/167, 1796:8/, 1821 /V.A. 102/k, 88/168, 1821:7/, 1822 /IV.A. 102/m, 94/174, 1822:788/, 1831 /V.A. 102/n, 174/94, 1831/ i niektoré äalšie. V týchto testamentoch je obsiahnutý prakticky celý sortiment ženinej výbavy odevom. V období, ktoré môžeme sledovať na základe výpovedí informátorov, dievka dostávala do výbavy niekoľko párov šiat z drahých materiálov /báršon, szövet/, ako aj šaty na všedný deň /farbeniee a iné/, niekoľko záster, košele, nočné košele, veľké šatky i šatky na hlavu, kabát zvaný kabaňica, prípadne kožuch. Okrem toho samozrejme obuv, čižmy a topánky. Takto vybavená mladá žena nemusela dlhý čas dokupovať odevné súčiastky. Strihová jednoduchosť odevu, najme sukne, umožnila nosiť ten istý odev aj v období tehotenstva, kedy sa dal prispôsobiť pomocou viazania.