Németh Péter (szerk.): Nyíregyházi szlovák ("tirpák") nyelvjárási és néprajzi emlékek 3. (Jósa András Múzeum Kiadványai 23. Nyíregyháza, 1986)

Németh Zoltán: A kétszáz éve mezővárossá lett Nyíregyháza életéből /1754-1524/ - II. Testamentumok - Jegyzetek a II. fejezethez

Dal som mu k tomu druhí par Csizsjem za Ostrohe 2 f. 30 kr... Za kozsuch 40 fr» Za lyajbik 1 f. Za guhu za koljer 1 aj 30 kr«". Ten istý gazda v roku 1858 zjednal slúžku, ktorej okrem hotových peňazí dal "Dwa Pári Csizsjem Ednje kordowanszkje, a druhje howedzje, Dwa Pári sjat bjelich aj Edno Opletzko, Dwa ssurtze, edon wo tri poli a druhi wo dwe, rutznyik za tri zlatje na hrdlo, A Edom za Swatzely za Pety grossi, Ednu Stuhlu, Aj Portziu Zaplatyity" /pozri XIV. 3.1./. V rokoch 1819-1820 boli pre mestské služobníctvo presne určené odmeny

0 Pre sluhu okrem hotových peňazí 28 Rf náležala jedna guba, 2 páry čižiem, 2 páry bielych šiat, širica, súkenné nohavice, klobúk a šatku na krk. Odmena slúžok bola podstatne nižšia a pozostávala z 20 Rf, jedného páru červených a jedného páru čiernych čižiem, dvoch dlhých košiel, dvoch šatiek a dvoch záster /pozri V.A. 101/h, 39/39, 1819:10/. V období medzi dvomi svetovými vojnami súčast?ou odmeny sluhov a 8lúžiek bol aj odev. Slúžky si vyjednávali hotov

i oblek, ktorý pozostával z dvoch párov šiat - letušnl

e a zim

uš- nie

. Odev slúžok sa od odevu bohatých sedliackych i meštianskych žien odlišoval predovšetkým v materiell, resp

0 v nosení na rôzne príležitosti. Zhotovoval sa z lacných pracích materiálov, napr. z kartúnu. Takýto odev nosili pri práci okolo domu aj sedliacky, avšak slúžka ho nosila aj na sviatočné príležitosti resp. do mesta, keď si sedliacke dievky obliekali reprezentačnejší - delinový, atlasový vigan

0 Odev ako časť naturálnej odmeny sa dlhšie udržal u mužskej časti služobnlctva. V štyridsiatych rokoch nášho storočia sluha u sélašského gazdu dostal na jeden rok dva páry šatov, všedné