Németh Péter (szerk.): Nyíregyházi szlovák ("tirpák") nyelvjárási és néprajzi emlékek 3. (Jósa András Múzeum Kiadványai 23. Nyíregyháza, 1986)

Németh Zoltán: A kétszáz éve mezővárossá lett Nyíregyháza életéből /1754-1524/ - II. Testamentumok - Jegyzetek a II. fejezethez

zasa súčasti zhodné s mužským odevom* Kečí boli deti maličké, vlasy im strihali zarovno* Zhruba vo veku 4 rokov dievčatám nechávali rásť dlhé vlasy a zapletať vrkoče* Chlapcov od tohto veku v lete strihali do hola» V niektorých archívnych listinách možno z kontextu vyrozumieť, že dokladajú odev detí. Sú to najmi výkazy sirotských tútorov /napr. z roku 1787, 1810, 1815/, 3alej zmluvy o odmenách detského služobníctvo /1792/ i niektoré äaläie listiny /1825/. Odevné súčasti detí sú v týchto listinách zapísané spravidla v zdrobnených tvaroch - napr* "čižmičky", "suknička", "širička", "kabanička". SVIATOČNÝ A OBRADOVÝ ODEV Sviatočný odev v medzivojnovom období sa od odevu na všedný deň neodlišoval v základných súčastiach a ich formách, ale iba kvalitou materiálov a v ženskom odeve aj väčšou zdobnosťou a pestrejšou farebnosťou. V súvislosti so sviatočným odevom je zaujímavé poukázať na to, že sálaäania pri návšteve mesta v nedeľu a v iné sviatočné dni sa prezliekali do sviatočného odevu, ktorý mali uložený vo svojom várožskom dome* Ak sálaäania nevlastnili dom v meste, svoj sviatočný odev šetrili tak, Se cestou do mesta fill bosí, ženy si niesli v ruke poskladaný veTký ručník, aby sa im nezapréšil* V medzivojnovom období slobodná mládež sa pri príležitostiach niektorých výročných a štátnych sviatkov obliekala do špeciálneho sviatočného odevu, ktorý sa nazýval magyar ruha. Tento odev je štylizovanou formou celonárodného kroja

0 Dievčen-