Németh Péter (szerk.): Nyíregyházi szlovák ("tirpák") nyelvjárási és néprajzi emlékek 3. (Jósa András Múzeum Kiadványai 23. Nyíregyháza, 1986)

Németh Zoltán: A kétszáz éve mezővárossá lett Nyíregyháza életéből /1754-1524/ - II. Testamentumok - Jegyzetek a II. fejezethez

strihané via ay » ktoré si geaall nabok na chodníčok. V medzivojnovom období sa niektorí mladí stuž i sa call česať aj aa zadok. T medzivojnovom období nosili starí muži fúzy nazývané bajúzl, ktorá ai vikrúeali do garicki. Mladší muži nosili kratšie a rovné fúzy - pravé bajuzla Obov V období, keá sa ešte nosili gate s domáceho plátna

8 muži chodili v letnom období aj boaf

0 KeS pršalo, gate si vyhrnuli nad kolená a na každej nohavici si uviazali uzol - hrčku, aby im nepadali do

lu» V čase žatvy al obúvali bačkori, ktoré sa zhotovovali zo aári starých čižiem a obúvali ei ich na holú nohu. Kvalitnejšia pracovná obuv boli sandále, nazývané eándl, ktoré zhotovovali obuvníci z mastnej hovädzej kože a so zapínaním na boku remienkom. V chladnejšom a zimnom období aa nosili čížmi. Do čižiem ai na nohy okrúcali oňiee. Pred prvou svetovou vojnou sa nosili čižmy, ktoré mali sáry zošívsné na bokoch. Neskôr sa zošívali sáry iba vzadu. Na staršom type čižiem býua 1 výčnelok na ostrohy, pre ktorý informátori poznali iba madarsky výraz sarkantyú- tartó. Po

dpStok býval 5-6 cm vysoký, na novšom type čižiem bol podstatne nižší iba 5-4 cm. Sviatočné čižmy a tvrdými sárami bývali vpredu vykrojené do oblúčkov - cak^, okrej bol opletený z tenkých remenných švihlov. Pod vykrojenými oblúkmi bol prišitý ozdobný gombík. Čižmy sa kupovali na jarmokoch a trhoch alebo si ich dávali zhotoviť u miestnych čižmárov. Sviatočné čižmy vydržali 10-15 rokov, kým každodenné - atrapa csizma 1 101