Németh Péter (szerk.): Nyíregyházi szlovák ("tirpák") nyelvjárási és néprajzi emlékek 3. (Jósa András Múzeum Kiadványai 23. Nyíregyháza, 1986)

Németh Zoltán: A kétszáz éve mezővárossá lett Nyíregyháza életéből /1754-1524/ - II. Testamentumok - Jegyzetek a II. fejezethez

rysky tuje aj názov "kožuch", "kozsuch" čomu v maďarských listinách zodpovedá názov "ködmeny" a "kCdmon". Bunda je niekedy aj presnejšie určená ako pastierska, mužské, veTká, malá a farbené. Pri nézve kožuch sa niekde odlišuje obyčajný od zdobeného kožušinovým lemovaním, gombíkmi a farbením. Naši informátori názvami bunda, kožušcné bunda, juháska bunda označovali dlhý po členky siahajúci kožuch, ktorý si obliekali muSi i ženy na dlhšiu cestu kočom alebo saňami. Naproti tomu názvom kožuch označovali kožušinový vrchný odev s rukóvami, často clfrovaný a zdobený kožušinovým lemovaním - čierne prl«mi» Krátky kožuch bez rukávov, ktorý sa nosí ešte aj v súčasnosti, nazývajú bekečo Inou vrchnou súčasťou mužského odevu boli dlhé súkenné kabáty, ktoré sa v archívnych dokladoch z 18

0 a 19. storočia označujú názvom "ssiritza" a v maáarskýeh textoch "szűr" a "kankó". Archívny materiál nás zároveň upozorňuje aj na výrobné centrá širíc, a to prívlastkami "Debrecenyi"

, "Rosnayi", "Nádasi", "Szebenyi". Naši informátori poznali Slricu ako odev pastierov, ale aj ako súčasť sviatočného odevu rolníkov. Takéto širice boli zdobené zeleným a čiernym vyšívaním a farebným lemovaním. Dlhý kabát z vlnenej látky kožušinového vzhladu je v archívnych materiáloch zaznamenaný názvom "guba" v slovenských i maáarskýeh textoch. Listiny z 18. i 19. storočia poukazujú na výrobné strediská gúb /Debrecín, Užhorod/, ako aj na ich prírodnú farebnosť /čierna, sivé/. Pre túto odevnú súčasť sme v teréne zaznamenali názov Suba.