Nyíregyházi szlovák ("tirpák") nyelvjárási és néprajzi emlékek 2. (A Nyíregyházi Jósa András Múzeum kiadványai 19. Nyíregyháza, 1981)

tegórie "gazdov

" a tak niektorí Šikovní aa dali na remeslo a tak nadobudli kúpou posemky. Bolo to zaujímavé a hlavne potrebné zistot pofiét remeselníkov, roztrúsených po eálašoch. Vshladom na krátkosť času nebolo nožné urobiť Štatistiku remesiel a remeselníkov a nazdávam sa, že ani úradná Štatistika o vydaní "Iparu" by nam nepodala opravdivý stav, pretože najväčšia časť remeselníkov vykonávala svoje remeslo ako záujmovú Činnosť bes úradného prihlásenia a len na požiadanie zákazníka. Kováči boli, ako tvrdí Xoaka András /1909/ " na Tomá Sovakých, na Ráčkovských, na Vrbovských a na BundáSskyeh". Na vSetkýeh aalaSoeh spolu nebol vySSÍ pofiét kováčov ako 20. Stolárov bolo, podlá Kosku A. len so A - 5, zato kolárov bolo takmer tolko fio kováčov. Kolárska práca aa viazala na práce kováčske, preto kolári boli zväčša tam, kde aj kováči. Košikári aa regrutovali s najchudobnejšej oblasti, s povodia riaky Tyay. Pred povodne tu bola úroda vždy ohrozená a tak tamojSÍ obyvatelia sa venovali výrobe koSov, opal

lek, ktoré odpredávali na trhu v Nyíregyházé, ale chodievali a koaikmi aj po bokoroch.Metlárov, výrobcov cirochových metiel tiež nebolo vela, sato pracovali doať lntensívne a kauze chodievali a metlami na trhy, snažili si obstarať al "ipar". Počas môjho výskumu stretol som aa eSte a troma metlármi. Na Benkovských sálaSoch žije, ale už pre névládnosť asi tri roky nepracuje Zaduben8zky Mihály, na Lucska kert pracuje jeho syn / ale pri návSteve sme ho nezastihli doma!/ na LiSkánakych Oyuresko Mihály. Debnár8tvom /Tirpáci nazývajú "bodnárstvo"/ aa v súčasnosti eSte saoberá Koška András, nar. 1909, na Bundašbokor. Debnárstvu sa vyučil, lepSie povedané naučil /pre».