Nyíregyházi szlovák ("tirpák") nyelvjárási és néprajzi emlékek 2. (A Nyíregyházi Jósa András Múzeum kiadványai 19. Nyíregyháza, 1981)

Vo všedné, pracovné dni: Na raňajky po pálenke bola kyslá polievka s chleboma slanina. Obed v pondelok bol zvyčajne bezmäsitý, podávali aa halušky s kapustou, alebo s tvarohom. Polievka v pondelok na obed nebola. Y utorok a v ostatné dni v týždni boli raňajky ako v pondelok, avšak na obed sa varilo bravčové údené mäso, alebo mäso baranie a bôb. Bôb býval takmer každý deň, varili ho vo vode so zeleninou a podával sa "na sladko", t. j. podliaty sladkým mliekom. Bôbu sa navarilo toľko, že v nasledujúci deň ho "podbili" múkou s kyslým mliekom, alebo aj kyslou smotanou a podávali s údeným bravčovým mäsom. Ak sa nepodával bôb, podávala sa varená kyslá sudová kapusta alebo plnená kapusta /Pozn.

: sudovú kapustu tu nazývali "zlapaná kapusta"/ s údeným bravčovým mäsom. Bôb a kapusta vypĺňali striedavo jadálny lístok u gazdu cez celý pracovný týždeň. Od 50-tých rokov 20. stor. až do socializácie poľnohospodárstva chovali tunajší roľníci už len malý počet oviec a baranov, avšak koncom 19. a začiatkom 20. Btoročia každý priemerne situovaný gazda mal 10 - 20 oviec, bohatí aj do 40.V zime rezali na mäso a kože z nich odpredávali. Baranie mäso po krátkom nasolení zavesili na povalu, kde trocha vyschlo a zmrazilo ea. "Baranje mäso sme mali zakvacené na padláši bár koľko..." /Koaka András/. Vešali ho aj do studenej komory alebo sypanca, takže gazdina mala naporúdzi stále dostatok baranieho mäsa. Aj údené mäso vyselo " zakvacené na padláši ". Na raňajky, namiesto kyslej polievky bývala aj "mačanka". V podstate je to značne zahustená polievka, podbitá spraženou múkou na slanine, alebo na masti,/spravidla však na slanine/. 85.