Nyíregyházi szlovák ("tirpák") nyelvjárási és néprajzi emlékek 2. (A Nyíregyházi Jósa András Múzeum kiadványai 19. Nyíregyháza, 1981)
rývaniu stohov, alé také plachtj zhotovovali aj s tkanín z klkových nití. Z dobrých zrebných nití tkali obrúsi na stoly, "válailičke"",*. j. malé obrúsky, ktoré používalipri vyválani csleba, t.J. vkladali ich do slamienkov, do ktorých kládli vyválaný chlebového cesto na dokýsanie pred sádzaním do pece. Z najtenšej konopnej priadze tkaliplátno na mužské iiroké "rancované gaty" - vrchné nohavice , na "klinovníky", uteráky, plachty na postel a pod. Prasllca - "kúdela" sa skladala z dvoch častí:•vrchnák" a "spodflík". Spodník pozostáva z kolmej tyče,do ktorej sa kolmo zasúval "vrchnák" a z Časti na ktorú sa sadalo, aby bolo kúdela pri pradení stabilná. Časť ktorú prisedávali nemala tu pomenovanie /aspoň- sme sa ho nemohli dopátrať!/. Rite pri pradení namotávali na "vreteno" a zotrvačník na vretene B» nazýval "karika", alebo "karička". Z vretena sa nite motali na "motivadlo", ale nevedeli sa už rozpamätať, koľko nití išlo do jedného pásma. Belšie nástroje bolo "zvíjalo", "potak" / • na SI. ipuliar/, "snúvalo", "Äiťev/Iice", "bilo", "brodo" /-brdo/ a ku navýjanlu nasnovaných nití na "návoj" používali •zubier" /Pozn.: narábať so "zubierom" pri navíjaní na návoj je najdôležitejšou a najzodpovednejšou prácou, od ktorej závisí hladký priebeh tkania, aby sa nite nezamotá vall. "Cievky na SpúZanla" si zhotovovali sami s bazového dreva.Tkali aj ozdobné tkaniny s farebnými vsuvkami. Ak išlo o jednoduché vtkané pásy, nazývali "sprostje pásy" , ak o preberané kvetkové vzory, nazývali "preberanje pásy" / ako prikrývky na stôl a pod.../ Sudový odev Súčasný odev tunajšieho lud« už nemôžeme nazvať "ľudovým" • pravom slova zmysle. Najstaršie ženy ešte síce 82.