Nyíregyházi szlovák ("tirpák") nyelvjárási és néprajzi emlékek 2. (A Nyíregyházi Jósa András Múzeum kiadványai 19. Nyíregyháza, 1981)

Pestovanie a spracovanie konopi Úvodom k tejto tematike poznamenávam, Že lan tu ne* siali. Konope siali obyčajne na konci, lepšie rečeno na okrajoch kukurčných polí. Aj takiáSl si na okraj pridelenej "kukučnej seme" zasiali trocha konopi. Malo to aj ten praktický význam že okoloidúci hovädzí dobytok a ovce ne«pásavajú konope a tak kukuričné pole bolo chránené od dobytka. Pestovanie konopi sa udržalo až do konca druhej svetovej vojny, zhruba až do socializácie poľnohospodárstva

, t. j. dovtedy, kým na poľnohospodárstve boli potrebné plachty - ponvy n« vozy, na príkrivanie stohov s obilím do vymlátenia. Stohovanú slamu plachtami n e prikrýval i. Konope potrebovali aj na tkanie obrúskov potrebných ku pečeniu chleba aj na slaninky do postele i na tenké plachty na pokrytie s slaminkov v posteli. Ešte aj v súčasnosti som našiel v mnohých domácnostiach stoly prikryté obrusmi z domácnej tkaniny. Pozornosť si zasluhuje tá skutočnosť, že ani najjemnejšie konopné tkaniny tu nepoužívali na Iitie spodného prádla. Ani jeden z teraz žijúcich mužov už nenosil košele s domáceho plátna, «1« udávajú, že pred nimi sa nosili, ale oni už ni», iba kedy-tedy spodné gate pod nohavice. Nosievali však dávnejšie Široké biele vrchné "rancované gaty". Konope potrebujú dobrú a dobre vyhnojenú pôdu. Takú potrebuje aj kukurica a aj preto siali konope konca kukuričných poli, lebo naraz pripravili pôdu pod obe plodiny. Konope ako dvojdomá rastlina nedosrieva, ako vieme, nara«. Najprv dozrievajú práanikové, ktoré tu nazývajú "poskomnje" preto, že sú tenSle než neskôr dozrievajúce, nazývajú ich niekde aj "tenkje". Názov "tenkje" sa použí80.