Nyíregyházi szlovák ("tirpák") nyelvjárási és néprajzi emlékek 2. (A Nyíregyházi Jósa András Múzeum kiadványai 19. Nyíregyháza, 1981)

pozorovaním lokalít, je treba ešte dodať, že okrem obilnín, o ktorých som sa zmienil /jarica, jačmeň", Sito/ sia11 tunajší gazdovia /aj takšáši/, veiké množstvo kukurice. Hoci sa kukurica používala v posledných desaťročiach spravidla len na výkrm ošípaných a len vo veľmi malom množstve aj na kukuričnú* kašu, kedysi bola hlavnou obilninou a pripravovali a nej velmi mnoho jedál / Pozn.

: o jedlách budeme hovoriť nižšie!/. Nie div, že priemerne si ťuovaný roľník dopestoval ročne až 70 - 80 q čistej vysrvenej kukurice. Bohatí gazdovia až do 150 q. Pestovanie kukurice má tu velmi dlhú a dobrú tradíciu a / ako som už níššle uviedol / : gazda prenechával svojmu takšášovi t. «v. "kukuričnú zem". Kukurica je velmi chúlostivá na uskladnenie. Potrebuje veľmi dlho schnúť a tak gazdovia mali v svojich dvoroch vybudované kolové stavby /z hrubých drúkov, alebo tenších trámov/ so stenami upletenými z prútia, alebo len jednoducho obité látkami v takej vzdialenosti os seba,aby nasýpaná kukurica nevypadávala. Hoci ide os Stabilné stav by, nazývajú ich "koše", najpravdapodobnejšie preto, že prv išlo asi o veiké mobilné koše a v prenesenom význame /pre účelové tie isté predmety / dostali aj tieto stavby názov "koše", alebo "goré", alebo niekde aj "gorej" /"kukorica ezarrité"/. Pokryté boli rákosím ako aj iné budovy. Olámaná kukurica nemohla ostať v äúpoll, lebo by skoro splesnivela. Bolo Ju treba čo najskôr olúpať, odstrániť šúpolie / šúpolie tu nazývali • šusťa "/. Ka lúpanie kukurice pozývali širšiu rodinu, prípadne aj susedov. Takto si potom navzájom chodievali odrába ť. Prácu pri lúpani kukurice nazývali " bielačka " . Olúpanú kukuricu sypali do uvedených veľkých košov.Aby mail koše dobré vetranie zdola, pretože na kope uložená 78.