Farkas Rozália szerk.: Művelődéstörténeti tanulmányok (Studia Comitatensia 26. Szentendre, 1996)

Detre János: A Pest megyei evangélikus iskolák története

Detre, János DEJINY EVANJELICKYCH SKÔL V PESTIANSKEJ ZUPE О evanjelickom skolstve môzeme hovoriï od rokov poreformacnych, totiz reformácia bola tym intelektuálnym hnutím, ktoré obnovilo verejnú osvetu a viedlo к vybudovaniu svojského skolského systému. Niekdajsí wittenbergskí studenti, ktorí chceli rozvíjaí svoje duchovné hodnoty v uhorskej zemi, podla nemeckého príkladu sa stali v jednej osobe reformátormi, kazatel'mi, tlaciarmi a zakladatel'mi skôl. Takto mohli poskytovat' evanjelické skoly svojím ziakom prvky s evanjeliom preniknutej národnej vzdelanosti, aby sa z nich stali evanjelickí vzdelanci, vzdelaní obcania Uhorska. Stúdia predstavuje cestu evanjelického skolstva v Uhorsku, a kontinuálne v Madarsku, potom zuzujúc svoj rozhlad - svoju pozornosí sústredí na Pestianskú zupu. Opíse znovuosídlenie za tureckého panstva vylúdnenych dedín, teda obdobie, ked na таре zupy popri starych miestnych názvov sa objavia aj nővé. Citatel' má moznosf na zoznámenie sa s krátkymi dejinami Evanjelickej cirkevnej zupy v Pestianskej zupe, pretoze zivot skôl usmernovala a zabezpecovaki práve cirkevná zupa. Prvé údaje о pôsobeni evanjelickych skôl v Pestianskej zupe pochádzajú zo 17. storocia. Vtedy fungovala evanjelická elementárna skola v Jaci (Ácsa), Aszódé a Cúvári (Csővár). Na základe skromnych pramenov predpokladáme, ze v tychto skolách popri nábozenskych znalostí ucili písanie a cítanie. Skolsky zivot stazovalo casté striedanie ucitelbv, ale úroven vyuky zabezpecilo uznesenie synody, v zmysle ktorého za duchovnych vysväcovali len tych kandidátov, ktorí vedeli preukázat' svoju skolskú prax, teda vedeli predlozií potvrdenie a vykonanej ucitelskej práci. Ucitel', autorita svojho veku, bol oslobodeny aj spod poddanskych bremien. Napriek tomu cirkevná zupa casto musela riesií procesy a spory medzi ucitel'mi a duchovnymi. V 18. storoci skolsky zivot súizovali, miestami aj znemoznili královské nariadenia (I. a II. Carolina Resolutio). Tam, kde zemepán bol evanjelikom, aj postavenie skoly bolo istejsie. Ba, niektorí zemepáni sa svojími nariadeniami snazili pretvorit' elementárne skoly v miesto vychovy a vzdelávania dedinskych deti (Alberti). Návstevy dekana v skolách zasa znamenali pre ucitelbv metodické usmernovanie vyuky. Poznávaním zivota elementárnych skôl vysvitne, ze skolská reforma Márie Terézie - I. Ratio Educationis (1777) scasti sa stretla s odporom v evanjelickych skolách, pretoze tieto sa báli straty dovtedy vybojovanej autonomie, pritom smernice, koncipované v roku 1767, obsahovali nariadenia vztáhujúce sa na osobu a urad rektorov a vo vel'kej miére predbehli svojími vytycenymi ciel'mi neskorsie vydané královské nariadenie. To dokazuje aj kapitola, predstavujúca vyucované predmety a ucebnice evanjelickych elemtnárnych lúdovych skôl druhej polovice 18. storocia. Skolská politika Tolerancného patentu (1781) nepriniesla veía novôt, avsak pôsobila ovelíi viae problémov. Nariadenie о jazyku sa vyslovene stretlo s odporom. V jeho cirkejnev politike zato vidíme aj mnoho ústupkov. Následkom tychto potom vznikali v Pestianskej zupe nielen nővé cirkevné obce, ale aj lúdové skoly. Zakladanie tzv. „spolocnych skôl" sa zacínalo v zvipe okoló roku 1790. To znamenalo vznik medzikonfesijnych lúdovych skôl so spolocnym ucitelskym zborom a mnozstvom treníc. Zakladajúce zmluvy tychto skôl sú zaujímavymi dokumentami dejín skolstva. Tráto práca prevedie citatelá cez 19. storocie a zoznámi ho aj s ucitel'mi, ziakmi, skolskymi stanovami, ktoré pozival navstevujúci dekán so súborom nariadení ucitelského úradu a umozní mu nahliadnuí do vnútorného zivota skôl prostredníctvom zápisníc о návsteve v tychto skolách z 152