Ikvai Nándor szerk.: Börzsöny néprajza (Studia Comitatensia 5. Szentendre, 1977)

Szlovák nyelvű ismertető

Dóka Klára: Historická statistika obcí pozdl'z rieky IpeV (1550—2848) Autorka nám podáva historicko-statisticky matériái oznaceného obdobia, ktory zozbierala v imad'arskych archívoch. Konstatuje, ze ani za 150 rocnej tureckej vlády sa obce nevyl'udnili, hoci vyznamné je osídlovanie zo severu (slovenské). Pre zásobovanie rastúceho obyvatel'stva je dôlezité získavanie rúbaniskovej pody. Szabó Sándor: Regionálna dokumentácia okolia Börzsöny Autor nám uvádza statistické údaje z literárnych pramenov od XVIII. storocia az po dnesok. Űdaje zo zivota obcí (obyvatel'stvo, nábozenstvo, národnost', úroda, stav dobytka) nám pomáhajú prozumiet' cely rad zjavov, ktoré nám stúdia zväzku odhal'ujú z rônych ciastkovych úsekoch národopisu. Szabó István—Szabó László: Űloha lesu po zrusení poddanstva v zivote obcí údolia Ipel'a Autori nám poukázu na vzt'ah obyvatel'ov a lesov, opierajúc -sa na spomienky rol'níkov. Kazdá obec mala les, ktory pouzívali na pasu, vychovu osípanych, zber bylinkov, pol'ovníctvo, vtácstvo a na tazbu dreva. Dohoda zo zemepánom usmerfiovala právo na pouzívanie lesov. Gazdovia dostali lesy podl'a vel'kosti poddanskych pozemkoch. Kapitalistické lesne hospodárenie sa zacalo v prvych d'esat'rociach storocia. V obciach vznikli speciálni lesni robotníci a vytvoril sa drevánsky priemysel. Kocsis Gyula—Nagy Varga Vera: Chov dobytka v Perőcsény a vo Vámosmikole Vyspely chov dobytka nám potvrdzujú aj arehívne údaje 200 rokov dozadu. Pre neistú úrodu lúk (povodne) uz v prvej polovici XIX. storocia je vyznamné siate krmivo. Okrem chovu oviec je dôlezity vykrm jelenov, ktory má obchodny ráz. Hydinu a osípané drzia len pre domáoe potreby. Ikvai Nándor: Obrábanie polí medzi pohorím Börzsöny a riekou IpeV Do konca XVII. storocia tzv. vnútomé pole (údolie rieky a úbocia) obrábali väcsinou v dvoch tlakoch. Vzrastom obyvatel'stva po tureckej vojne, zvysujú chotár s rúbaniskami (lúky, lesy) a vseobecnym sa stáva trojtlakové hospodárenie. V najväcsom mnozstve pestujú psenicu, krmivo. Okopaniny asi 100 rokov si dobyli jednu tretinu územia. Okolo r. 1860 pouzívajú vo väcsine polozelezné pluhy. Okolo r. 1890 namiesto kosáka s kosou robia zatvu, okolo r. 1940 sa objavia konom t'ahané zacie masiny. Tlaöením dostávajú semeno, len zito mlátia. Okolo r. 1910 sa objavuje mlát'acka hnaná konom, v r. 1920 mlát'acka hnaná parou, po r. 1930 sa objavil zetor. Od r. 1950 zatvu robí kombájn. Űroda bola ulozená vo vseobecnosti v komorách, v drevenych prehriadkach. Na severe územia krmivo drzia v stodolách, inde na povale nad stajnami a v stohoch. Stodole boli z dreva, neskorsie z kamena najprv slamennou, neskorsie skridlioovou strechou. Povozy boli z krátkych dosiek, ktoré pri vození snopov a krmiva sa dali prerobit' na dlhobocné. Nova hlavná plodina územia je maiina. 681