Molnár Lajos - M. Hajdú Margit: Nagytarcsa története és néprajza - Pest Megyei Múzeumi Füzetek 7. (Szentendre, 1974)
M. Hajdú Margit: Nagytarcsa néprajza - Dejiny Nagytarcse (Obsah)
X Seit der Befreiung wohnen sie in ihren, — im allgemeinen aus 3—4 Zimmern bestehenden —, Komfort versehenen Zeltdach—Häusern, wo die eventuell zusammen lebenden Generationen in separaten Zimmern wohnen. Ihre Volksbräuche stimmen in vielem mit denen anderer Dörfer unserer Heimat zusammen. Ihre Hexengeschichten, Aberglauben und Märchen sind denen der Bauern jenseits der Duna und der Tisza ähnlich. Auch die Erscheinungen der völkischen Heilkunde sind in jeder unserer Gegenden aufzufinden, da ja auch ihre Lebensumstände und ihr Kulturniveau beinahe gleich waren. Die Gegenstände, welche ihre Lebensart bewahren, sind in dem, im Jahre 1960 entstandenen, in ethnographischen Schätzen reichen Dorfmuseum aufgehoben. Diese Arbeit versucht die bisher zusammengesammelten Werte ihrer Bräuche und geistigen Traditionen zu erhalten. LAJOS MOLNÁR: DEJINY NAGYTAROSE (Obsah) Archeologické nálezy z doby medenej a skytskej, zachované v zbierke miestnych dejín dokazujú, ze územie obce bolo obyvané uz od praveku. Z 10. storocia pochádzajúci nálezovy materiál madarského cintorína, svédei o príchode a usadení sa Madarov. V 15. storocí je majetkom rodiny Csíkovcov. Názov dediny v stredoveku je Tarcsa, od r. 1500 do 1899 Csíktarcsa a v 20. storocí Nagytarcsa. Dnes zije v obei 1836 obyvatelov. Z písomnych pramenov sú velmi vyznamné zo 16. storocia pochádzajúce podrobné turecké danové registre, z ktorych sa dozvieme, ze dedina existovala aj cez célú dobu 150-rocného tureckého panstva. Po vyhnaní Turkov teda tu nebolo potrebné znovuosídlovanie. Obyvatelstvo Csíktarcse sa zúcastnilo aj v Rákócziovskych bojoch, pocas ktorych ich pocet velmi kiesői. Preto od polovice 18. storocia s radostou prijali slovenskych poddanych a zeliarov utekajúcich z Novohradskej a Hontianskej stolice. Zanedbanú pohranicnú pödu dediny Madari a Slováci spolocnou prácou urobili úrodnou. Ich vtedajsí zivot póznámé z odpovedí na 9 ubariálnych otázok Márie Terézie. V 19. storocí madarské obyvatelstvo splynulo so slovenskym a sa poslovencilo. Vacsina rolníkov pracovala medzi rokom 1730 a 1900 na velkostatku Grassalkovicha a Kendeho. Zaciatkom 20. storocia polnohos-205