Agria 41. (Az Egri Múzeum Évkönyve - Annales Musei Agriensis, 2005)

Misóczki Lajos: A vallási türelem az észak-magyarországi vármegyék példái alapján II. Rákóczi Ferenc intézkedéseiben

Lajos Misóczki Náboženská tolerancia podľa príkladov žup Severného Maďarska v opatreniach Ference Rákócziho II. Poddanské povstanie, ktoré sa- začalo v roku 1703 v Severovýchodnom Maďarsku, nástupom Františka II. Rákócziho sa zmenilo na boj o národnú slobodu. Túto jeho snahu presvedčivo dokazuje heslo na zástavách: „S Bohom za národ a slobodu." Základom jeho politiky bolo vytvorenie národnej súdržnosti: 1. Zoradil poddanstvo a šľachtu. 2. Do tohto zápasu zapojil národnosti bývajúce v Maďarsku a Sedmohradsku, (Chorváti a Ráči viac-menej ostali nepriateľmi). 3. Náboženské protillady potlačil do úzadia. Na odstránenie náboženských rozporov viedol dôlednú trpezlivú politiku. Tým sa vyhol tomu, aby jeho zápas sa zmenil na náboženskú vojnu. Jeho nariadenia boli presiaknuté náboženskou toleranciou, výsledkom ktorej bola súdržnosť širojek vrstvy obyvateľstva. Miesto náboženských rozbrojov a drobenia síl praktizoval toleranciu, ústupky, uznanie a pochopenie. V záujme jednoty stredobodom jeho snažení bolo zmierenie náboženstiev a cirkví. Veľmi pobožný rímskokatolícky Rákóczi stál na čele takej armády, ktorú prevažne tvorili protestantskí vojaci. Na čele spoloč ensky a religiózne rovnako rozčleneného národa začal a viedol taký boj za slobodu, v ktorom rozličným napätiam sa chcel vyhnúť politikou spojenectva. „Vedome, dôsledne a ojedinelým spôsobom prezentoval bytostne nutný medzikonfesijný charakter národnej súdržnosti. Nedovolil, aby religiózna vec na strane katolíckej či protestantskej predčila záujmy Patrie" - píše sa v jednom hpdmpzrmí z 20- dzptpčia. Vo svojom štáte uskutočnil náboženskú rovnosť. Svoje povstanie ojedinelým spôsobom v Európe uviedol do pohybu v mene Božom. Počas deviatich rokov viera v boha ho viedla v jeho zápaseniach, svoju chápavú a trpezlivú náboženskú politiku prakticky už preukázal v roku 1703, keď cirkvám a náboženským spoločenstvám odovzdal ochranné a obranné listiny. Pred ním každé náboženstvo „ctené bolo2, nielen rímskokatolícke, reformované a evanjelické (tri „historické náboženstvá"). Organizovanie cirkví, ich znovuoživenie podporoval morálne, ba pomáhal aj ekonomicky. Z početných prípadov spomeňme organizovanie reformovanej cirkvi v Szolnoku v rokoch 1703/1704, usporiadanie ružomberskej reformovanej synody v roku 1707. Katolíkom v Gyongyôsi daroval dva zvony. Každá cirkev mu bola nápomocná ešte aj v jeho diplomatických snaženiach. Postavil sa zaňho jágerský rímskokatolícky biskup-hlavný župan István Telekessy; Rákóczi mal plnú dôveru 196