Kerekešová, Sylvia et al.: Főúri terítékek az Andrássyak asztalán. Kiállítás a Szlovák Nemzeti Múzeum Betléri Múzeumának gyűjteményéből (Eger, 2003)
Šľachtické stolovanie u Andrássyovcov Výstava zo zbierok Slovenského národného múzea-Múzea Betliar 29. máj -21. september 2003 Dejiny stolovania a zvykov v jedení a pití treba odvodzovať z dávnych dôb starého Egypta. Grécka a Ríma. Kultúra stolovania odráža vždy ducha doby. Každá doba vytvára svoj vlastný štýl. Hoci jedenie je také staré ako samotné ľudstvo, väčšina keramického a strieborného riadu pochádzjLjjiobdobia po 16. stor. Spoločné stolovanie sa sústreďovalo vo veľkých sálach domov a hçadov. V l ||^tor. rodiny začali uprednostňovať jedenie v menších a útulnejších miestnostiach. Bohatí ľudia jedávali zo striemrných servisov, ktoré kvôli zdôrazneniu bohatstva vystavovali v príborníkoch — zvyk, ktorý pretrval až do 20«tor. Ostatné vrstvy obyvateľstva používali riady z cínu, nádoby na pitie sa vyrábali z hliny, začalo sa používať aj sklo. V I 7. stor. naďalej prevládal cínový stolový riad, ale keďže cín je mäkší ako striebŕo.ppvrch tanierov bol čoskoro dorezaný od nožov. Tento problém úspešne vyriešil rozvoj keramickej výroby Do popredia sa dostala technológia výroby fafahsy, ktor^najväčšiu dokonalosť dosiahla v delftských manufaktúrach. Zámožné rodiny preferovali porcelánové jedálenské a čajové súpravy dovážané z Číny, ktoré často vystavovali vo svojich kabinetoch ako predmety zberateľského záujmu a prestíže. S rozkvetom meštianstva Zvyky aristokracie preberali i obyčajný ľudia. V 18. stor. už boli zaužívai celej Európe. Stôl sa prestieral osobitne na každý chod, pričom v jeho strede stáli príslušné misy a terirÿ sť jedlom. Kuchyne boli obyčajne oddeten^oÚýedální, často sa nachádzali aj v inom krídle, aby sa pach z varenia nešíril po celom dome. ' ý \ Začiatkom 18. stor. gróf Ehrenfried Walter von Tschirnahausen a alchymista johann Friedrich Böttger objavili tajomstvo výroby porcelánu na príkaz saského kurfirsta Augusta Silného. Následne založil v Meissene pri Drážďanoch továreň na výrobu porcelánu, ktorá zaujímala dominantné postavenie a oď začiatku ovplyvňovala a určovala štandard pre porcelánky takmer všetkých krajín. Napr. manufaktúr a dielní voViedni, Benátkach, Neapole, Nymphenburgu, Berlíne, Sevrés, Kodani, St. Peterbiirgu. 18. stor. charakterizuje aj začiatok výroby kameniny ktorej najúspešnejšia produkcia ša sústredila v Anglicku. Nastal veľký rozmach v tvarovaní a výzdobe riadu, pohárov, príborov a ostatného servírovacieho vybavenia. Po nástupe priemyselnej výroby začiatkom 19. stor., ktorá umožňovala uspokojiť stredné vrstvy obyvateľstva, vznikli ďalšie porcelánky. Zhromažďovanie porcelánu prestalo byť prestížnou záležitosťou aristokracie. Prestreté stoly a stolovacie súpravy pochádzajú zo vzácnyčb,zbierok Slovenského národného múzea - Múzea Betliar, resp. aristokratickej rodiny Andrássyovcov z čias, kedy sa spoločnosť stretávala pri poľovačkách,, každodenných alebo slávnostných rodinných udalostiach. Krása vystaveného porcelánu, keramiky, striebra a cínu nás utvrdzuje v preWédčerfíAzé ich výrobcovia s hlbokým estetickým citom, umeleckou zručnosťou vytvárali diela, ktoré sú'lkvelými ukážkami umeleckých remesiel doby. 22
