A Debreceni Déri Múzeum Évkönyve 2005 (Debrecen, 2006)

Emlékezés a Bocskai-felkelés 400. évfordulójára - Jozef Duchoň: Kosice na prahu bočkajovho povstania

Jozef Duchoň KOŠICE NA PRAHU BOČKAJOVHO POVSTANIA Predstavujúc účastníkom tejto konferencie Košice v čase, keď sa mali stať akýmsi hlavným mestom povstania Štefana Bočkaja, môžeme jedným dychom hovoriť o zriedkavo šťastnom súbe­hu okolností, ktorý spôsobil, že práve na prelome rokov 1603 a 1604 nechal cisársky erár vyhoto­viť súpisy obranyschopnosti a ekonomického stavu piatich hornouhorských miest, že v prípade Košíc bol tento súpis nečakane rozsiahly a podrobný, a hlavne, že sa tento súpis zachoval až do dnešných dní a bol historicky spracovaný. Pohľad na toto mesto, významné sídelné a admini­stratívne centrum, ale aj dôležitú dobovú pevnosť, centrum Hornouhorského kapitanátu a sídlo hornouhorského kapitána, Spišskej komory a Jágerskej diecézy, miesto, kde sa sústreďovali hos­podárske, obchodné, duchovné a vojenské aktivity širokého okolia, tak môže byť nečakane realis­tický a detailný. V druhej polovici, no hlavne na sklonku pätnásťročnej vojny boli Košice v centre udalostí spojených s pohybmi cisárskych vojsk za osobnej prítomnosti habsburského arcikniežaťa Maxi­miliána a jeho pobočníka generála Juraja Baštu /v zime 1595/, dobytím hradu Jáger /11. októbra 1596/, nešťastnou bitkou s Turkami pri Mezőkeresztesi /26. až 28. októbra 1596/, presídlením já­gerskej kapituly do mesta /1597/, zmätkami okolo odovzdania Sedmohradska cisárovi Žigmun­dom Báthorym /1598/, a počiatkom protireformácie, spojeným s návštevou zatiaľ ešte neznámeho Petra Pázmaňa v meste /1602/ a neskôr s násilným zabratím košického dómu /7. januára 1604/ do rúk jágerskej kapituly, čiže katolíckej cirkvi, aj napriek tomu, že Košičania boli takmer všetci protestantmi. V úvodnej vete spomenutý súpis stavu Košíc so siahodlhým názvom, ktorý z praktických dô­vodov budem v tejto prednáške skracovať na Relation, mal v dobe svojho vzniku grafickú para­lelu vo všeobecne známej a výtvarne vydarenej vedute, nazvanej CASSOVIA, SUPERIORIS HUNGÁRIÁÉ CIVITAS PRIMARIA. Autorom jej kresebnej predlohy bol Egídius van der Rye, íytcom Georg Houfnagel. Veduta je síce datovaná k roku 1617, vieme však, že autor kresebnej predlohy zomrel už v roku 1605, takže vzhľad mesta na nej zodpovedá prelomu 16. a 17. storočia. Je nutné na tomto mieste spomenúť, že Relation a Houfnagelova veduta sa navzájom dobre do­pĺňajú, a že čo jeden prameň opisuje, to drahý skutočne aj ukazuje. Takúto ideálnu zhodu bohu­žiaľ už nemožno konštatovať v prípade inej veduty Košíc nazvanej prosto CASSAW, ktorej vznik je tiež datovaný do týchto čias /1600/, a za ktorej autora je považovaný Wilhelm Dillich. V rela­tívne neďalekom časovom horizonte pred vznikom Relation sa zrodili aj dva dnes najstaršie plány, či skôr iba náčrty opevnenia Košíc, vypracované vojenskými inžiniermi, Casovia Nicolom Angelinim v roku 1573 a Cassouia Danielom Specklinom v roku 1577. Vieme tiež, že v rámci in­špekcie mesta a spracovania inšpekčnej správy Relation bol v roku 1604 vypracovaný plán Košíc nazvaný Abriss der ganzen Statt Caschaw, ktorý musel byť vzhľadom na množstvo zachyte­ných javov a položiek veľmi podrobný, a teda kreslený v detailnom merítku - odhadujem, že okolo 1 : 720 až 1 : 1440. Tento plán sa však zatiaľ považuje za stratený. Škoda, pretože by to bol úžasný prameň. 55

Next

/
Thumbnails
Contents