A Debreceni Déri Múzeum Évkönyve 2005 (Debrecen, 2006)

Emlékezés a Bocskai-felkelés 400. évfordulójára - Nagy László: Bocskai István Kassán (1604–1606) - Nagy László: Štefan Bocskai v Košiciach 1604–1606

rojených síl naskytli samozrejme iné možnosti než nášmu vodcovi povstania, a to predovšetkým v oblasti finančných zdrojov, veď poľský kráľ bol panovníkom európskej mocnosti strednej veľkosti, ak nie priam veľmoci a disponoval taktiež štátnymi príjmami Sedmohradska z obdobia mieru. Náš knieža však a to aj ako panovník dvoch krajín - stál pred hmotnou núdzou územia vyčerpaného a vydrancovaného v dôsledku viac ako desaťročného zúrenia vojny. Možno bez zveličenia tvrdiť, že Bocskaiho kladné charakterové vlastnosti, ktoré sa tu uplatnili, sa v nečakanej miere osvedčili pri prekonávaní vŕšiacich sa pred ním vojenských a politických ťažkostí. V 17. storočí sformoval takmer z ničoho uhorskú armádu nevídanej veľkosti a údernej sily, ktorú po poldruha roka udržiaval pri sile a nato ju priviedol k rozhodujúcemu víťazstvu. A hoci jeho boj sa v podunajskej monarchii vyznačoval prvkami občianskej vojny, v Scdmohradsku viedol k potlačeniu vnútorných rozbrojov, tiahnúcich sa už celé roky. Okrem toho Bocskaiho hajdúska a sikulská politika vytvorila ako v Uhorskom kráľovstve, tak v kniežatstve mierovú spoločenskú základňu, na ktorú mohli jeho nástupcovia s dôverou stavať. Knieža si s neobyčajným citom vedel vyberať svojich spolupracovníkov - za veliteľov a kniežacích poradcov vymenúval takých vojenských a civilných úradníkov, ktorí boli schopní a ochotní poväčšine bezchybne plniť zverené úlohy. Pritom nikdy neváhal, keď zistil, že niektorá osoba nieje naďalej spôsobilá vykonávať zverenú funkciu, prípadne úlohu, alebo keď sa ukázalo, že je nehodná do nej vloženej dôvery Takéto osoby boli ihneď zbavené úradu a vymenené; v takýchto prípadoch sa Bocskai nezastavil ani pred fyzickou likvidáciou, ako sa stalo napr. v prípade hajdúskeho kapitána Balázsa Lippaiho na počiatku roku 1605 v Košiciach. Veľmožom, nachádzajúcim sa na horných priečkach spoločenského rebríčka, avšak bez znalostí vojenského umenia (takým bol napr. Bálint Homonnai Drugeth) zveroval prestížne vojenské funkcie, súčasne však dával bedlivý pozor na to, aby ozajstné vojenské velenie sa dostalo do rúk alebo zotrvalo v rukách takých schopných, vojensky vyškolených a od neho závislých ľudí, akými boli napr. František Rhédcy, Mikuláš Segnyey, Ladislav Rátóti Gyulafťy, Ján Desőfi, Gregor Némethy a iní, väčšinou hajdúski dôstojníci. Vojsko počas bojov za oslobodenie plnilo svoje úlohy poväčšine ďaleko od Košíc a do mesta prichádzalo len občas, napr. za účelom podania hlásenia alebo prevzatia ďalších úloh. V bezprostrednom okolí kniežaťa sa vlastne po dva roky zdržiavala len jediná vojenská osobnosť: bývalý hlavný kapitán z Kalló Michal Káthay, ktorý síce v prvých mesiacoch poskytoval svojmu panovníkovi cenné vojenské rady, lež neskôr sa jeho hlavná činnosť presunula na politickú oblasť. Vo funkcii kniežacieho kancelára riadil z Košíc nielen záležitosti a správu oboch krajín, ale súčasne bol náčelníkom jedného politického uskupenia a v neposlednom rade taktiež uznávaným, vzdelaným humanistom. Možno povedať, že až do zapojenia sa Štefana lllésházyho počiatkom leta 1605 práve on bol „kľúčovou osobnosťou", hlavným poradcom v oblasti ako zahraničných, tak vnútorných vecí. Funkciu dvorného duchovného vykonával Peter Alvinczy, spolužiak Petra Pázmánya a neskôr jeho spoločník pri teologických dišputách. Veliteľom telesnej stráže boj po určitú dobu niekdajší varadínsky kapitán Pavol Nyáiy, ktorého funkciu neskôr prevzal Juraj Széchy. Funkciu správcu panovníckej pokladnice zastával Bocskaiho starý, osvedčený priaznivec Pavol Örvéndy, víťazný obranca obce Nagykereki. Činnosť v oblasti uhorských záležitostí vykonával Ján Rimay, známy taktiež svojím básnickým nadaním, zatiaľ čo sedmohradské záležitosti spadali do kompetencie Šimona Péchyho. Ako hlavný platobný majster bol zamestnaný Ján lmrcffi, funkciu dvorného dejepisca zastával Štefan Szamoskôzy. Boli tu činní taktiež kalvínsky kňaz Juraj Szepsi Korotz, prekladateľ z angličtiny, a dejepisec a básnik Laczkó Máté. Už len doposiaľ zmienené mená, predovšetkým, ak k nim prirátame Štefana lllésházyho, ktorý sa od leta 1605 dlho zdržiaval v ICošiciach, svedčia o tom, že hoci bol panovnícky dvor nepočetný, predsa tu prebývalo najviac známych vynikajúcich osobností vtedajšieho uhorského a sedmohradského duchovného života. Preto možno centrum Horného Uhorska počas tunajšieho pobytu Bocskaiho právom považovať aj za ťažisko uhorskej duchovnosti. 25