Molnár Attila et al.: Jöttek - mentek. Langobardok és avarok a Kisalföldön - A Győr-Moson-Sopron Megyei Múzeumok Kiállításvezetője 3. (Győr, 2008)

Tomka Péter: Az avarok kora

V súčastnosti sa väčšina bádateľov domnieva, že skôr je to znakom vývoja včasnoavarského obyvateľstva, než príchod nových skupín. Naďalej možno pristihnúť nasledovanie byzantskej módy, ale vytrvá aj západná orientácia, čoraz viacej smerom k Bavorom (a za nimi Frankom). Opasky naďalej skrášlujú bronzové alebo strieborné kovania — ale ich forma, rozdelenie sa zmenila.

Pritom, skoro nebadateľné, nepretržitým prechodom, nezadržiavateľne sa začalo neskoroavarské obdobie. Zvláštne protirečenie: voči samovláde včasnoavarského obdobia na konci 8. storočia pramene odzrkadlujú rozčlenené politické vedenie, oproti tomu, v porovnaní s pestrím obrazom archeologických nálezov včasnoavarského obdobia materiálna kultúra neskorého obdobia akoby bola zjednotená, potiahnutá „glazúrou” ríše. Medzi zvyškami potravín pri ovčích a hovädzieho dobytka je čoraz viacej sliepok a kosti ošípanej (zvieratá, ktorých chov nie je zvykom pri nomádskom spôsobe života) a na celom rade malých lokalít skoro všade nájdeme zhodné zahĺbené chaty, pece, zásobné jamy, žľaby na oddelovanie jednotlivých pozemkov.

Otvorenou zostala otázka najväčšieho protirečenia neskoroavarskej spoločnosti: napätie/rozpor medzi „nomádskou” organizáciou (pomenovania hodností prostriedkom dunajských bulharov možno sledovať až do Strednej Ázie), a spôsobom boja, zbraňami, odevom a stredoeurópskej usídlenej agrárnej životnej forme. Ku kresťanskej Európe pripojiť sa už nepodarilo.

Pred týmto historicko-archeologickým pozadím sa venujme novým výsledkom archeologických výskumov a bádaniu z obdobia Avarov, ktoré sa uskutočnili v posledných rokoch na území Podunajskej nížiny.

87