Molnár Attila et al.: Jöttek - mentek. Langobardok és avarok a Kisalföldön - A Győr-Moson-Sopron Megyei Múzeumok Kiállításvezetője 3. (Győr, 2008)

Tomka Péter: Az avarok kora

V súčastnosti podľa výkladu historických a archeologických prameňov sa vykreslujú tri hlavné odvetvia etnogenézi Avarov: jedna sa viaže k vnútorným oblastiam Ázie, druhá k strednej Ázii, tá tretia zas vedie do popredia Kaukazu, na ukrajinské štepy. Vďaka obyvateľstvu Karpatskej kotliny dostávame ešte pestrejší obraz: Gepidi (ktorých sa zdá presťahovali do východnej oblasti Panónie), zvyšky neskoroantického obyvateľstva Panónie a možno aj iní. Zo 6. storočia máme poznatky o ďalších etnických skupinách a dôsledkom migrácie Avarov aj okolité kmene slovanov sa dali do pohybu. Avarov budeme odtiaľto nazývať ľud žijúci pod vládou avarského kagana, obyvateľov krajiny Avarov — ako to robili aj súčastníci.

Ich dejiny v Karpatskej-kotline až do konca 7. storočia určovalo spojitosť s Byzantskou ríšou. Avari žiadali peniaze od ríše, Byzancií zas mier stál za platenie. Kontribúcia bola mimoriadne veľká (z 60.000 zlatých solidov sa zvýšilo na 200.000), avšak je to sotva 1 % celoročného príjmu zlata ríše. Obdobie sa skončilo neúspešním obliehaním Konštantínopolu v roku 626. V oblasti nastala politická a hospodárska kríza, záplava zlata sa zastavila. Okolo roku 630 západní slovania sa úspešne vzbúrili (pod vedením franského kupca Sama, držali sa až do roku 660).

V ríši Avarov sa rozpútal boj na hodnosť kagana („bulharská strana” bola porazená „avarskou stranou”), pritom sa pretrhli — aj tie slabé — politické styky, ktoré spájali východo-európské etniká stepí s avarským kaganom (vtedy vznikla ríša Kuvrata bulharského kagana, ktorá — na prekvapenie — sa tiež dostala do rúk kazarov okolo roku 660).

77