Molnár Attila et al.: Jöttek - mentek. Langobardok és avarok a Kisalföldön - A Győr-Moson-Sopron Megyei Múzeumok Kiállításvezetője 3. (Győr, 2008)
Tomka Péter: Az avarok kora
Skupina Avarov (presnejšie spojenectvo kmeňov, ktroré označili ako avarov v Byzantskej ríši a tiež na Západnom území) prišla do Karpatskej kotliny z Východu. V roku 558 ešte poslali svoje posolstvo z oblasti juhoruských stepí na cisársky dvor Byzantskej ríše, aby sa spojili. Za menšiu hospodársku podporu podmanili a pripojili si viacere nížinné etniká. V roku 562 porazili Frankov na území pri Labe, a v roku 568 už patrilo pod vládu kagana Bajana nielen Podsie bývalého kráľovstva Gepidov, ktoré obsadili podľa zmluvy uzavretej s Longobardmi, ale ako ich spojenci, Longobardi opustili Panóniu, Avari sa stali hegemónom v Karpatskej kotline. Dva regióny Karpatskej kotliny, po kratšej dobe Hunov na dlhí čas — na 250 rokov — vytvorili politický celok. Historické pramene - na začiatku byzantské, z časd aj italskí Longobardi, a na konci obdobia Frankovia - sú sporadické, nerovné, jednostranné, v prvom rade sa vzťahujú na diplomatické a vojenské udalosti, a — prirodzene — sú nepriateľské. Kritické vyhodnotie prameňov je nevyhnutné. Kedže nepoznáme ich vlastné písomné pramene (ak vôbec existovali) a ústne tradície, napriek tomu z týchto — a so svedectvom archeológie - musíme objasniť ich históriu. Aj linguisti, historici, archeológovia snívajú o tom, že raz sa najdú ich vlastné, vnútorné pramene. Nie je to beznádejné: vieme, že mali vlastné písmo, (poklad z Nagyszentmiklós, ihelník z náleziska Szarvas, a niektoré ďalšie drobnejšie nálezy nosia na sebe rovnakými znakmi ryté nápisy). Tieto nápisy — zatiaľ — sa nikomu nepodarilo rozlúštiť. Na archeologických výskumoch vlastne kedykoľvek sa môžu objaviť nové pamiatky a vtom prípade konečne môžeme začať ich čítanie veriac v úspešnosť. Vtedy sa možno dozvieme aj to akým jazykom (jazykmi) rozprávalo etnikum, ktorého nazývame Avarmi. Zatiaľ len odhadujeme: niekoľko osobných mien, pomenovanie hodnosti a neisté pátrania nám ukazujú najmä, že mohli patriť k archaickému západnému odvetviu turkov. Na konci obdobia, hlavne na západných končinách sa objavujúce onogurské pomenonovanie prebudzuje prekvapujúce myšlienky: či sa to vzťahuje na celé neskoroavarské obyvaťeľstvo, alebo len na (jednu) západnú skupinu z nich, či nie odtiaľto pochádza „vonkajšie” pomenovanie neskorších maďarov (hungarus, venger atď.), či nie od nich pochádzajú bulharsko—turecké prevzaté slová v maďarčine, alebo aspoň niektoré z nich? 75
