Molnár Attila et al.: Jöttek - mentek. Langobardok és avarok a Kisalföldön - A Győr-Moson-Sopron Megyei Múzeumok Kiállításvezetője 3. (Győr, 2008)

Vaday Andrea: A ménfőcsanaki langobard temető

Kostra bola uložená na dne hrobu, v natiahnutej polohe, jeho pravá noha bola skrčená až zpriečená, čo znamenalo, že lupiči odtiahli dosku, ktorá slúžila na zakrytie zomrelého, a keď dokončili svoju robotu nestarali sa o tom, aby dosku vrátili späť na miesto, dôsledkom čoho jeho jedna noha bola doskou podopretá. Železné predmety, ktoré pokladali za bezcenné tiež hodili späť do jamy.

V longobardských pohrebiskách v Pannónii je málo hrobov detí. Tieto na pohrebisku Hegykő a Rácalmás sa nachádzali na okraji. Pohrebisko v Ménfôcsanak z tochto hľadiska sa odlišuje od zvyčajných, hroby detí sa našli sporadicky medzi hrobmi dospelých, v druhom rade ich počet bol

pomerne vysoký, z 25 kostrových hrobov bolo 6 hrob dojčaťa, a kostra detí. Keramika, ako príloha, nie je charakteristická na toto pohrebisko, bola objevená len jedna nádoba a jedna drevená nádoba s kovaním. Jedna časť zvieracích pozostatkov v hroboch tvorilo jedlo na poslednú cestu zomrelého (kura, vajce, šťuka), ale tá druhá časť odzrkadlovala postavenie zomrelého (polovné či bojové psy). Podobne, ako obojstranné hrebene s výzdobou v hroboch mužov.

49