Molnár Attila et al.: Jöttek - mentek. Langobardok és avarok a Kisalföldön - A Győr-Moson-Sopron Megyei Múzeumok Kiállításvezetője 3. (Győr, 2008)

Tomka Péter: Langobard temető Gyirmót-Homokdombon

Na mape pohrebiska sa vykresulujú rady hrobov, ale máme poznatky aj vzniku skupín. Avšak oproti „normálnym” pohrebiskám typu Hegykő, jeho územie bolo menšie a počet hrobov bolo tiež menej (je blízky typu Vörs—Kajdacs). V piatich hroboch boli pri keramike aj pozostatky mäsa pripravené na posmrtnú cestu, čiže zvieracie kosti. Všetci zomrelí boli pochovaní v rakve, ale ani stopy sme nenašli po rakvách „ozajstných Longobardov” z veľkého kmeňa stromov vydlabaných. Pohrebisko na nálezisku Homokdomb, bolo tiež vykradnuté, ako to je už známe u longobardksých pohrebísk. Vďaka poznatkom a vyhodnoteniam sa podarilo nájsť stopy, kto a kedy (a možno aj prečo) urobil túto brutálnu krádež. Hroby na západnej časti pohrebiska (ktoré môžeme považovať za najmladšie) zostali nedotknuté (o týchto hroboch už nevedeli čo v nich bolo uložené — alebo si mysleli, že sa neoplatí ich vykradnutie). Iné hroby zase boli celkom zničené a všetko z nich odniesli. V ďalších zase niektoré kosti zostali na pôvodnom anatomickom mieste. Nakoniec sme našli aj štyri hroby, ktorí boli ešte počas krádeže celkom úplné, ešte sa nezačal ich rozklad. Horné telo jedného počas porušenia spadlo dopredu, ležalo nad nohami v anatomickom poriadku. Zomrelého muža z hrobu 17 vyzdvihli, a neskôr, ho vrátili späť do hrobu (len takto sa dá vysvetliť, že priložená nádoba a pod tým jedna železná spona ako sa dostala pod panvu zomrelého). Príhoda hrobu 26 sa stala známou v celej Európe: telo 45-50 ročnej ženy vysadili na roh rakvy, ale pri rýchlej práci už nemali čas ju vrátiť do rakvy (pri výskume vyzeralo, akoby stará matka zaspala pri pozeraní televízie...). Mohli to urobiť len sami Longobardi, z príležitosti ich odsťahovania v roku 568, aby sa ich vzácnosti nedostali do rúk avarov prichádzajúcich za nimi! Na základe topografie pohrebiska, milodarov, a podľa spôsobu vykrádania hrobov je možné stanoviť horizontálnu kronológiu pohrebiska: zo západu­­juhozápadu sa rozširovala smerom na sever a východ. Používali ho dve (možno aj tri) generácie a je možné počítať s procesom spojenia sa skupiny Hegykő a „ozajstných” Longobardov. Pohrebisko Gyirmót, poloha Homokdomb je spojovacím prvkom medzi západom (merovingský okruh) a východom, skupina Hegykő a typ Vörs—Kajdacs, medzi bohatým a chudobným, pohanským a kresťanským svetom. 39

Next

/
Thumbnails
Contents