Molnár Attila et al.: Jöttek - mentek. Langobardok és avarok a Kisalföldön - A Győr-Moson-Sopron Megyei Múzeumok Kiállításvezetője 3. (Győr, 2008)
Trughy Sándor: Komárom-Hajógyár avar nemesi temetője
Výskum pohrebiska na lokalite Komárno—Lodenice sa uskutočnil s menšími prerušeniami v rokoch 1979-1989. Prvé hroby boli preskúmané v marci roku 1979 záchranným výskumom v popredí Lodenice, vyvolaným výstavbou vodovodných potrubí jeho internátu. Na skoro celkovo odkrytom pohrebisku počet hrobov bol 153, z nich 63 bohaté jazdecké hroby, ktoré predstavujú 41,2 % pochovaných na pohrebisku. Na území mesta už na viacerých náleziskách boh zistené neskoroavarské jazdecké hroby (Váradi ulica, Gadóci cesta), ich celkový prieskum však kvôli veľkej miere súčasnej zástavby sa nemohol uskutočniť. Z odkrytých ôsmych častí pohrebísk popri iných si zaslúžia pozornosť hroby pohrebiska na lokalite Munkásnegyed- Akasztódomb, ktoré podľa ich nálezov sú prvými včasnoavarskými pohrebmi severne od toku Dunaja. Na pohrebisku z 8. storočia s bohatým, aj z hľadiska šperkárskeho umenia významným nálezovým fondom boli pochovám bývalí jedinci šľachtickej vrstvy honosnej, šlachtickej strednej vrstvy avarskej spoločnosti, so svojimi pozlátenými opaskami, zbraňami a dekoratívne vystrojenými koňmi. Podľa najväčšej pravdepodobnosti patrili k sprievodu hodnostárov, kniežat, žijúcich vo vtedajšom Komárne a v jeho okolí. Väčšinou dostávali primerane ich hodnostiam hrobové jamy veľkého rozmeru, ich dĺžka dosahovala 250-300 centimetrov, šírku mali okolo 200—220 cm, hĺbku zas priemerne okolo 200—250 cm. Pôdorys hrobov skoro bez výnimky má obdĺžnikový tvar so zaoblenými rohmi, ktoré zodpovedajúc neskoroavarských zvykov sú orientované SZ—JV. Jazdcov a ich rodiny v prevažnej väčšine uložili do drevenej komory a rakvy. Pri dodržiavaní prísnych pohrebných rítov jazdeckých hrobov jedinca vždy umiestnili do pravej časti hrobu, vedľa neho jeho kôň, hlavou súhlasne orientovanou s jazdcom, na severozápad. V blízkosti hlavy koňa mali priložené svoje niekdajšie napájacie vedierka zo železným okovaním. V dvoch prípadoch pri nohách jazdcov boli uložené do hrobu aj ich obľúbené poľovnícke psi na menšom výklenku. Vo viacerých hroboch hrobová komora bola prikrytá odratou kožou hovädzieho dobytka, v ktorom často nechali aj lebku a kosti končatín. Pohreby s lebkou zvieraťa v súčastnosti väčšina bádateľov pokladá za posmrtnú obeť. V pozadí tejto tradície pravdepodobne stojí uctievanie zvieraťa predkov, ktorého rohy slúžili na ochranu zomrelých, kedže symbolizovali nadprirodzenú, magickú silu. Počas archeologického výskumu hnedé sfrabenie hrobových komôr bolo jednoznačne spozorovateľné na okrajoch hrobov, ich výška sa pohybovala medzi 50-70 centimetrov. 201
