Molnár Attila et al.: Jöttek - mentek. Langobardok és avarok a Kisalföldön - A Győr-Moson-Sopron Megyei Múzeumok Kiállításvezetője 3. (Győr, 2008)

Tomka Péter: Langobardok a Kisalföldön

Dva „kniežacie” (podľa Š. Bonu boli tu pochovaní šľachtici) hroby v obci Mosonszentjános našiel Rezső Pusztai v roku 1959 a 1961. Boli 3-4 metre hlboké, od seba vzdialené viac než 30 metrov, do hrobovej jamy bola postavená aj kolová konštrukcia môžeme predpokladať, že pôvodne stála nad nimi aj veľká mohyla. K hrobu patril aj pochovaný kôň a jeleň so zubadlom (je to druhé záhadné pochovanie jeleňa v Európe v dobe Merovingovcov). Tieto nálezy stále cestujú po veľkomestách Európy, aby boli vystavené na rožných medzinárodných výstavách.

V roku 1971 sa zas podarilo na území patriacom do okruhu múzea v Soproni zachrániť posledných sedem hrobov typu Hegykő na pohrebisku Fertőszentmiklós (Peter Tomka).

Z opísaných nálezov múzeum v Győri malo veľmi malý osoh. Na stálej výstave možno vidieť len rukoväť meča z Gyirmót a niekoľko nádob z Dôr jednoducho nebolo nálezov na výstavu. Mimo územia múzea, z Lébény—Reinhard tag pochádza nádoba z roku 1992 (akurát kvôli osobe bádateľa je ešte stále v Győri). Hoci „sídlo longobardskjch kráľov po roku 546pravdepodobne bolo na Podunajskej nížine v oblasti Kába— Repce-.Marcal Z tadiaľto pochádzajú bohaté kniežacie hroby (Veszkény) a hroby šľachticov (Mosons-jeníjanos), dva (dnes už vieme, že vlastne len jeden, lebo o náleze z Felpéc vysvitlo, že je staršie — P. T.) pozlátené meče" — písal Štefan Bóna.

19