Molnár Attila et al.: Jöttek - mentek. Langobardok és avarok a Kisalföldön - A Győr-Moson-Sopron Megyei Múzeumok Kiállításvezetője 3. (Győr, 2008)
Nagy Andrea: Ménfőcsanak-Eperföldek késő avar temetője
Do hrobov ukladali mŕtvych obvykle vo vystretej polohe naznak, s rukami pozdĺž tela, s vystretými nohami. Poloha mŕtvych, to znamená ruky tesne stiahnuté k telu ako aj uloženie dlaní na panvu a nohy tesne vedľa seba naznačuje, že zomrelý boli zavinutí do nejakého rúcha, či závoja (napr. 1350,1371,1384, 2144, 2146, 2723, 3002). S odlišnou polohou tela mŕtvych sa stretávame len zriedkavo. Nohy na jednu stranu potiahnuté, alebo ruky zahnuté, dlane položené na rameno objavujeme len v máloktorých prípadoch (1389, 2287, 2352). Nepravidelné uloženie zomrelého, v potiahnutej polohe bolo len v troch prípadoch (1348,1381, 1383), ani u jedného sme nenašli prílohu, alebo súčasť odevu z anorganického materiálu. V našom pohrebisku sa nachádzajú aj hroby s viacerými jedincami. V blízkych pokrvných príbuzenstvách a pravdepodobne aj zomrelí v tom istom čase boli položený do spoločného hrobu. Zostalo to zvykom počas celého avarského obdobia. V prípade hrobu č. 1380 kvôli nedostatku miesta sem pochovaných, dvoch dospelých, uložili „hlavami, nohami” proti sebe opačným smerom. V hrobe č. 2348 ku zomrelému rodičovi, tesne na jeho pravú stranu, pochovali aj jeho dieťa, ich tváre sa nachádzali v zhodnej výške. V prípade rodiny ležajúcej v hrobe č. 2876 dieťa bolo uložené medzi dvoch rodičov. Ich tváre tiež sú v jednej línií, dvaja rodičia sú trocha na bok otočení, akoby pozerali na svoje dieťa v strede. Ich orientácia je nezvyčajná. Hrob bol žiaľ neskoršie porušený, v dobe Arpádovcov postavili sem jednu piecku, dôsledkom čoho kosti boli do červená prepálené a presnú formu hrobovej jamy sme nevedeli objasniť. Pravdepodobne aj štyria mladí dospelí jedinci v hrobe č. 2608 boli v príbuzenskom vzťahu. Ich hrob sa nachádza na okraji pohrebiska. Dvaja jedinci uložení v strede sú opačne, kým dvaja na okraji zvyčajne orientovaní. Z okruhu súčastí odevu a do hrobov uložených inventárov na posmrtnú cestu zostanú nám akurát pozostatky z neorganických látok a predmety, ktoré vykrádači hrobov za sebou zanechali, zabudli. Najčastejšie sa stretneme s prackou, veď v oblečení mužov opasok mal nevyhnutnú úlohu, u bohatších jedincov zas opasok s kovaniami. Kovanie opaska, nákončie sme našli len v štyroch hroboch (1359, 2606, 1351, 1380) čo naznačuje popri veľkej miere vykrádania aj to, že je tu pochované menej bohaté spoločenstvo. Pracka vyhotovená z bronzu sa vyskyda v troch prípadoch (1380, 2144, 2718). Zvyčajným môžeme nazvať železnú sponu vo forme obdĺžnika, u ktorých viackrát na naše veľké potešenie hrdza zachovala odačky textilu odevu zomrelého. 189
