Molnár Attila et al.: Jöttek - mentek. Langobardok és avarok a Kisalföldön - A Győr-Moson-Sopron Megyei Múzeumok Kiállításvezetője 3. (Győr, 2008)

Tomka Péter: A tápi temető a Kisalföld avar kori kutatásában

Pri zemných prácach štrkoviska Táp—Borbapuszta nájdené pohrebisko zo stredného- a neskoroavarského obdobia sme preskúmali v menšíchväčších úsekoch v rokoch 1965 až 1987, ešte ozajstnou „ručnou metódou”. Počet skúmaných hrobov je 446, a k tomu ešte treba dodať 11 hrobov, ktoré hoci boli zničené počas ťažobných prác na štrkovisku, ale isté informácie máme o nich. Však nemôžeme byť celkom istí, že bol preskúmaný celý rozsah pohrebiska, napriek tomu celkovo je to najviac známe pohrebisko avarského obdobia na Podunajskej nížine. Počas viac než 20 sezón výskumu, ktoré jednotlivo trvali až mesiac, mali sme príležitosť získať viaceré poznatky. Napriek tomu, že archeologický výskum nebol realizovaný v posledných rokoch, toto pohrebisko znamená východisko až dodnes pre vedúceho výskumu (autor článku) v bádaní pohrebných

zvykov avarského obdobia. V mnohých publikáciách boli už stručne charakterizované výsledky prieskumov, však celkové monografické spracovanie doteraz nebolo realizovateľné. Spracovanie, ako sme zvykli opísať „je v priebehu”, naposledy boli analizované aj zvieracie kosti - pre ich aktualitu sú prítomné aj v tomto zväzku.

Pohrebisko sa rozprestiera v zvláštnom, pretiahnutom tvare — najviac to je spozorovateľné na severozápadnej strane, to znamená územie stredoavarskej časti, veď štruktúra juhovýchodnej, neskoroavarskej časti už zodpovedá „zvyčajnému” usporiadaniu hrobov do radov. Podľa našich súčasných údajov, pochovávanie v pohrebisku sa začalo v tretej tretine 7. storočia a bolo používané až do konca 8. - až začiatku 9. storočia, čo znamená počas 150 rokov. Pohrebisko teda patrilo k sídlisku — ročne priemerne s tromi pohrebmi mohlo patriť ku naozaj malej osade (polohu sídliska, bez archeologického výskumu, môžeme len predpokladať v J Y úpätí vyvýšeniny).

167