Molnár Attila et al.: Jöttek - mentek. Langobardok és avarok a Kisalföldön - A Győr-Moson-Sopron Megyei Múzeumok Kiállításvezetője 3. (Győr, 2008)

Jozef Zábojník: Szlovákia az Avar Kaganátus korában

Počas tretej fázy neskorého stupňa takmer jednoznačne prevládajú liate kovania. Za výrazné nóvum možno považovať výskyt dvojdielnych nákončí. Aj keď zoomorfné a v menšej miere antropomorfné motívy úplne nevymizli, jednoznačne dominuje rôznym spôsobom stvárnená vegetabilná výzdoba, nie zriedka podobná tej, ktorá dekorovala zlaté nádoby pokladu z lokality Nagyszentmiklós (dnes Sinnicolau

Mare v Rumunsku). Najmladší úsek neskorého stupňa už predstavuje zjavný regres v produkcii opakových kovaní. Badateľná je snaha po istej miniaturizácii výrobkov. Značná štylizácia predovšetkým rasdinných motívov spôsobila zhrubnutie výtvarného prejavu. Pre záverečný úsek neskorého stupňa sú príznačné aj poškodené kovania, exempláre vyvolávajúce dojem nepodarkov, ako aj kovania vyhotovené z olova.

Výzbroj avarského bojovníka pozostávala jednak z diaľkových zbraní (reflexný luk so šípmi), jednak militárií slúžiacich na kontaktný boj (sečné, bodné a úderové zbrane). Z výbavy lukostrelca sa v hroboch nachádzajú kostené platničky kompozitných lukov, ktoré patrili medzi najúčinnejšie zbrane. Najčastejšie zastúpeným druhom militárií sú však hroty šípov. Tie sú väčšinou tzv. trojkrídelkové, bežné sú však aj hroty so spätnými krídelkami, menej časté sú listovité hroty. Pomerne široké je tvarové spektrum sečných zbraní (tzv. paloše, šable, meče).

V období avarského kaganátu dominujú jednoznačne jednoostré exempláre.

Najpočetnejší súbor sečných zbraní sa našiel na pohrebisku v Želovciach (v 20 hroboch).

Na zbrane bolo bohaté aj pohrebisko v Košiciach, časť Sebastovce. V 23 hroboch sa našli hroty kopijí a v rovnakom počte hrobov boli súčasťou inventára sekery.

147