Molnár Attila et al.: Jöttek - mentek. Langobardok és avarok a Kisalföldön - A Győr-Moson-Sopron Megyei Múzeumok Kiállításvezetője 3. (Győr, 2008)

Jozef Zábojník: Szlovákia az Avar Kaganátus korában

Pohrebiská z obdobia avarského kaganátu na území Slovenska možno na základe orientácie pochovaných v podstate rozdeliť do troch skupín. Najpočetnejšiu predstavujú nekropoly s prevládajúcou orientáciou SZ—JV, resp. s ekvatoriálnym smerom ukladania pochovaných (Z—V). Druhú skupinu, pre ktorú je charakteristická tzv. opačná orientácia, reprezentuje menší počet pohrebísk. Tretiu skupinu predstavujú nekropoly s inou, než vyššie uvádzanou orientáciou hrobov. Viac-menej výnimočnú pozíciu zaujíma pohrebisko v Kechneci (bývalá Hraničná pri Hornáde), kde absolútne dominovala orientácia v smere J—S.

Pochovaní sú zvyčajne uložený do hrobu vo vystretej polohe na chrbte s hornými končatinami pozdĺž tela. Pomerne časté sú menej výrazne anomálie, prejavujúce sa v rôznorodom uložení končatín. Skôr výnimočné sú zvláštne polohy tiel - napr. na boku, na bruchu, resp. v skrčenej polohe.

Spravidla je v hrobovej jame pochovaný jeden jedinec. Skoro na každom pohrebisku sa však vyskytnú aj tzv. dvojhroby. Väčší počet jedincov uložených do jednej hrobovej jamy je však výnimočný.

Jedným zo špecifických fenoménov obdobia avarského kaganátu sú jazdecké hroby, t. j. spoločné pochovanie ľudského jedinca s koňom. Predovšetkým na severnej periférii kaganátu, (t. j. aj na území Slovenska) sú jazdecké hroby na pohrebiskách nachádzané v pomerne veľkom počte. V drvivej väčšine prípadov ide o celé skelety zvierat, v menšej miere sa stretávame s tzv. parciálnym spolupochovaním koňa (v hrobe sa vyskytli iba lebky a distálne časti končatín). Dôležitým znakom je spôsob uloženia jazdca a jeho koňa do hrobovej jamy. Pre veľkú skupinu pohrebísk je charakteristická rovnaká orientácia oboch skeletov. Naopak, na pohrebiskách z tzv. opačnou orientáciou ľudských jedincov je kôň uložený protismerne.

Sekundárne zásahy do hrobov možno v podstate rozdeliť do dvoch základných kategórií: 1. Súveké; 2. Recentné. Pre nás je dôležitá predovšetkým prvá skupina. Príčiny zásahov sú viaceré.

Tou prvou je snaha získať cenné predmety uložené pochovanému, t. j vykrádanie. Druhú príčinu predstavujú zásahy majúce rituálne dôvody. Ich konkrétnym prejavom je rôzny spôsob porušenia tela zomrelého, motivovaný snahou zamedziť možnej škodlivej činnosti revenanta vo svete živých.

143