Molnár Attila et al.: Jöttek - mentek. Langobardok és avarok a Kisalföldön - A Győr-Moson-Sopron Megyei Múzeumok Kiállításvezetője 3. (Győr, 2008)

Tomka Péter: Korai avarok a Kisalföldön

Na území Podunajskej nížiny južne od Dunaja dlhý čas — naozaj dlho — sme poznali len sporadické nálezy z včasnoavarského obdobia (posmrtná obeť so skorými typmi strmeňov z nálezísk Ménfőcsanak,

Töltéstava, záhadný hrob č. 2 z náleziska Bágyog—Gyűrhegy, a nálezy hrobov z Pápa—

Urdomb, granuláciou zdobené zlaté náušnice s veľkým guľovitým príveskom z náleziska Tápszentmiklós, krásne zlaté náušnice s piramídovitým príveskom z Rábapordány, z nížinnej oblasti Mošona len hrob č. 1 z Lébény—Mecséri út).

Táto situácia si žiadala vysvetlenie, ktoré sa aj našli v prvých hypotézach. Štefan Bóna (náš veľký „Majster”) sa domnieval, že včasní Avari len militárne obsadili územie západne od rieky Rába, nechali neobývanú zónu pred sebou a stiahali sa späť za rieku Rába. Na prvých prehľadných mapách (napríklad v roku 1984 vydaný prvý diel periodiky „v desiatich zväzkoch” História Maďarska, mapa číslo 25.) hranica ríše Avarov, v prvej polovici jej existencie vedie uprostred územia Rábaköz a nížiny Mošon. Skoro prišli na to, že tento stav je neudržateľný, autor tohto článku na jednej konferencii v roku 1971 — popri niekoľko zaujímavých návrhov na riešenie - už rátal s možnosťom, zatiaľ len ako hypotézou, že dôvodom zriedkavosti nálezov na Podunajskej nížine je spôsob života včasných avarov, to znamená dobytkárstvo a kočovníctvo.

V roku 1976 publikovaný hrob s mečom z Sopron ešte neznamenal rozhodujúci prielom, naopak, zdalo sa, že potvrdzuje myšlienku vojenskej okupácie. Medzitým Avari sa objavili už vo včasnom období aj na území Rakúska (1984: Sommerein, 1987: Leobersdorf) — na náleziskách väčších pohrebísk stredo- a neskoroavarského obdobia, od seba v značnej vzdialenosti bolo skúmané zopár včasných hrobov.

Dôkaz priniesol jeden zo záchranných výskumov, ktoré sa uskutočnili počas výstavby dialnice Ml. Na lokalite Börcs-Nagydomb, na preskúmanej ploche 3,5 hektára, bolo objavené 5 včasnoavarských hrobov (3 muži, 1 žena, 1 junior) od seba vzdialené na 40, 60 ba aj na 120 metrov. Vlastne všetky môžeme pokladať za osamelé hroby, ktoré však napriek tomu spolu súvisia. Pohrebnú lokalitu (ako sme nazvali túto formu pochovávania, veď o „pohrebisku” vo zvyčajnom zmysle definície nemôžeme rozprávať) nepretržite používali vo včasnoavarskom období — to znamená, že nebolo, ani dočasne, neobývané územie západne od rieky Rába.

99