Novákné Plesovszki Zsuzsanna: Felekezetiség - Iskola - Interkulturalitás. A mezőberényi szlovák evangélikus népoktatás 1723-1890 között - A Békés Megyei Múzeumok Közleményei 37. (Békéscsaba, 2012)
Konfesia - Skola - Interkulturalita
Interkulturalitás. Kulturális és szellemi kölcsönhatások Konfesia - Skola - Interkulturalita Resume Kniha vychádza zo zaciatocnej fázy dejín slovenskej l’udovej skoly v Mező- berény (Berincok) a do obdobia jej zániku sleduje premeny v oblasti pouzivania jazyka v l’udovej skole s vyucovacím jazykom materinskym. Autorka na základe archívnych materiálov, pomocou interdisciplinárnich metód odkryva vnútornú struktúru, fungovaníe skoly a cirmost’ ucitel’ov; skúma vyucovací systém, aktuálne ucebné plány, obsah a struktúru predmetov a vyucovania, ako aj poziadavky a pouzivané ucebnice. Do centra svojej práce kladie problematiku pouzivania jazyka v sledovanom obdobi. Podrobne opisuje characterictické crty pouzivania slovens- kého a mad’arského jazyka daného obdobia, cinitele ovplyvnujúce kultúrne a duchovné specifiká trojjazycného prostredia (mad'arcina, nemcina, slovencina), ako aj úlohu latinského gymnázia seniorátu. Kniha skúma organizovanie samostatného zivota Slovákov prichádzajúcich vo viacerych vlnách z Horného Uhorska v roku 1723, zakladanie cirkvi, skoly a to, aké zmeny nastali v növöm prostredí v oblasti materinského jazyka, kultúry a v kolektíve osídlencov. Dőlozité je skúmat’ aj to, preco stratilo postupne svoj mate- rinsky jazyk slovenské obyvatel’stvo, ktoré v roku 1880-om tvorilo 40% celkového obyvatel’stva obce a ktoré uz v tomto obdobi malo dobre fungujúce skoly. Na základe vyskumu mozno povedat’, ze v Berincoku, kde zili rőzne národ- nosti, napriek ich odlisnym jazykom, v cirkevnych skolách vznikli kultúrne a duchovné kontakty, ktoré odzrkadl’ujú kultúrnu rőznorodost’ a vzdelanostny stav národnosti v Uhorsku v XIX-om storoci. Obyvatel'stvo Berincoku, hlavne v obdobi osídlenia Dolnej Zeme, tvorila slovenská, nemecká, a mad’arská národnost’, ale scitanie l’udu v roku 1850-om zaznamenáva aj rumunské, srbské a cigánske obiva- tel’stvo, ba, objavili sa aj zidia. Popri evanjelikoch a kalvínoch boli v obci aj ríms- kokatolíci, gréckokatolíci, pravoslavi, unitaraiáti a izraeliti. Ucitelia slovenskych l'udovych sköl prichádzali z Horného Uhorska (Zvolen, Hont, Turiec). Tam ab- solvovali svoje gymnaziálne stúdia, dobre hovorili po slovensky, po nemecky, po latinsky a sprostredkovali tamojsiu skolskú kultúru. Knazi dvoch evanjelickych cirkvi v Berincoku zvácsa boli slovenského pővodu, ale aj mad’arskí ucitelia kalvínskeho vierovyznania mali kontakty so Slovákmi, vzhl’adom na ich rodisko, odkial’ sa dostali na Dolnú zem. Ucitelia a ziaci v Berincoku pochádzali z roz- licnych oblasti. V spoluzití Slovákov, Mad’arov, Nemcov, Srbov slovensky duch posilnila slovenská kultúra, ktorú sprostredkovali ucitelia a ziaci prichádzajúci zo severného a juzného Mad’arska, hlavne z Békesskej zupy. Materinsky jazyk mai vel’kú úlohu vo vyucovaní na vyssom a nizsom stupni. V slovenskej l’udovej skole vyucovacím jazykom bola mad’arcina a latincina, v nemeckej nemcina a mad’arcina, v kalvínskej l’udovej skole mad’arcina a latincina. V gymnáziu sa vyucovala la303
