Ujváry Zoltán: Kultusz, színjáték, hiedelem (Miskolc, 2007)

Játék és maszk. Dramadkus népszokások II.

hier znamenali vel'kú úlohu pre vystúpujúcich. Viazany, casto versovany text dal málo moznosti na improvizáciu, pozadoval presny prednes textu a hodnovernú hru. Tieto scénky pochádzajú pravdepodobne od ludovych versikárov. Na literárne vzt'ahy a pramene ukazuje dialog dvojice, ktorá hrá rolu opitého cloveka a jeho %eny. Na svadbách v dedinách Vel'kej níziny mad'arskej ho uviedli casto. Tento typ hry je známy aj pri inych prílezitosdach na célom mad'arskom jazykovom území. Osobitné povsimnutie zasluhujú nápevové variácie dialógu. Na základe vel'kej rozsírenosti hry alebo piesne na célom jazykovom území môzeme usudzovat', ze táto scénka bola obl'úbenou hrou repertoára dialogickych l'udovych divadelnych hier. Z formálneho a funkcného hl'adiska najpozoruhodnejsou svadobnou divadelnou hrou bola parodizácia pohrebu a pohrebného obradu. Na Vel'kej nízine mad'arskej sa môze povazovat' za vseobecne známe. Následkom castého uvedenia vyvinula sa z nej tradicná, viazaná forma. Scénka bola grotesknou imitáciou pravého pohrebného obradu a pohrebnej kázne. Ked' ozivujú mftveho cloveka, casto sa objaví lekár známy v l'udovych divadelnych hrách po celej Europe, pot'azne masková osoba s podobnou funkciou ako má lekár. Text pohrebnych kázní vo väcsine prípadov bol obscénny. Ako hlavnú atrakciu ukazujú phallos mftveho imitovany ohryzkom, kukuricnym kiásom, mrkvou a sú príklady i na to, ze vystupujúci ukazoval nie imitáciu, ale svoj phallos. Pohrebná scénka patrí medzi hry s viacerymi hercami, závaznou podmienkou uvedenia je koordinovaná hra úcinkujúcich. Vystupujúci pochádzajú z radov pozvanych svadobnych hostí. Scénka sa uvádza pred publikom zhromazdenym prílezitostne. Hra parodizujúca pohreb je samostatnou vlozkou svadobnej obycajovej tradície, môze sa z nej vybrat' a predviest' samostatoe, nezávisle; kde ju predviedli, bola vzdy vyznamnou udalost'ou svadobného obradu. V dedinách Vel'kej níziny mad'arskej sa casto predvádzali na svadbe scénky parodi^ujúce sohás; tento typ hier na inych miestach mad'arskych území sa vyskytoval predovsetkym v okruhu fasiangovych tradícü. Texty, ktoré odzneli pri obrade nepravého sobása, mali obscénny charakter. Scénka sa zakladá na parodizácii prísahy, pozehnania alebo modlitby a obradu. Okrem tohto atrakciu znamenal aj komicky vyraz tváre, mimika a intonácia úcinkujúcich. Nepravy mladozeních a nepravá nevesta mali masku tzv. tvár pozmenujúcu, od skutocnosti len v malej mier odlisnú. Na svadbe sa stretávame s mnohymi variáciami napodobnovajúcími hier. Obzvláste populárne bolo predstavenie remesiel, ^amestnaní

'a rôznych -^ánrovychpostáv. Charakteristicky l'udovy názor sa odzrkadl'uje v torn, ze v rôznych zánroch folklóru casté boli témy ako vandrovní remeselm'ci, obchodníci, ktorí chodili po dedinách, typické postavy jarmokov, osoby inej národnosd a postavy, ktoré sa dostali na perifériu spolocnosti. So zál'ubou ich predstavili v prvom rade v dramatickych l'udovych zvykoch, v l'udovych divadelnych scénkach a v rôznych improvizovanych hrách. Vystupovali aj v samostatnych hrách, v hlavnej role, niekedy vsak len vo vedl'ajsej role, väcsinou pri prílezitosd pochodovych hrách (v sprievode). Zánrové postavy vystupovali na svadbe obycajne individuálne. Populárnou postavou hier predstavujúcich remeslá boli kováé, ohuvník, holic, kominár, mlynár, krcmár, lekár std'. V scénke napodobnovali zamestnanie pohybmi charakteristickymi na remeslo a zamestnanie. V hrách, ktoré predstavujú zánrové postavy, casto vystupuje este bet'ár, húsár, akós, ágán a ^ohrák. Obl'úbené boli aj scénky, v ktorych vystupovala %ena, tehotná %ena. Svojráznou a od maskovych figúr napodobnujúcich prestavitel'ov inych národov - a do istej miery aj odlisnou — postavou bol turek. Vystupovanie turka obycajne vo zvykoch mad'arskych l'udovych dramatickych hier divadelného rázu bolo rozsírené na célom jazykovom území. Táto tradícia je hlboko zakorenená v dejinách mad'arského l'udu. Charakteristickú udalost' súvisiacu s vojencením ozivujú hry verhovnícke. Zjednodusené, dramatizované prestavenie hlavnych prvkov verbovacky poukazuje na niekdajsiu dôlezitost' udalosti, spomienka na túto prílezitost' vzdy mocne zapôsobila na l'udové kruhy. Tanec súvisiaci s verbovníckymi hrami je osobitnou vyskumnou oblast'ou. Podobne je potrebné robit' d'alsie vyskumy, aby sa mohol zistit' cas vzniku a územné rozsírenie hry. Je pravdepodobne, ze verse pochádzajú z jedného pramena. S vplyvom literatúry pestovanej pisármi bezpodmienecne treba pocítat'. Medzi obl'úbené svadobné hry patria hry súdne a hry na nepravého kata, pot'azne hry na stínanie kohúta. V tejto súvislosti som uz uviedol príklady pri prílezitosd vyrocnych sviatkov. Poukázali sme na to, ze súdne hry konciace sa popravou, zabitím patria do charakteristickej obycajovej tradície európskeho fasiangu. O súvislosti svadobnych a fasiangovych hier svedcia mnohé príklady. Súdné hry sa dostali do svadby z fasiangového obycajového okruhu. K podmienkám zaiste prispelo i to, ze svadby sa konali obycajne v case fasiangov. Ako to potvrdzuje funkcia hier na súd, preniknutie nie je náhodné. Medzi hrami vo zvieracích maskách najvyznamnejsia bola hra v maske kona, aie sa vyskytovali aj vystupy v maske medved'a, hjka alebo harana a hociana. Kön a baran sú rovnako známe pri prílezitosdach svadieb dolnozemskych a zadunajskych, medvéd' vsak vystupoval predovsetkym v dolnozemskych dedinách. Príklady dokazujú, ze medvéd' patrí v prvom rade do okruhu tradície priadok, fasiangu a pracovnych prílezitostí; na svadbe vystupoval iba ojedinele. Jediná a v kazdom ohl'ade pozoruhodná ornitomorfná máska na svadbe — bocian nás upozornuje na styky, podl'a ktorych táto máska pravdepodobne siaha do kultúry v dobé pred zaujatím vlasti.