Veres László: A Bükk hegység hutatelepülései (Miskolc, 2003)

HISTORICKÁ ETNOGRAFIA SKLÁRSKYCH OSÁD V BÜKKU

ganca, kvaka, bobájka, galuska, pampuska, sztrapacska, pitvar, kaska, laska, málé, csobán, poszrik, pesztrec, gomba at'd\ Interetnické vzájomné vplyvy okrem stravovacej kultúry dokladá aj zvykoslovie. V kruhu bukovohorskych Slovákov sa rozsírik aj také zvyky, ktoré v slovenskom zvykosloví sa udomácniH len po odtrhnuü . Tento pomerne vyznamny posun vysved'uje to, ze na zvyky bezpochybne vplyvalo aj zvykoslovie okoktych Mad'arov. V prípade Répáshuty sa dá tento obraz vykreskt' este lepsie. Zvyky dediny sa v prvom rade podobajú na zvykoslovie obyvatel'ov Zemplínského pohoria. Miestne osobitosti ktoré bezpochyby exismjú sa vsak v prvom rade prejavujú v intenzite rôznych cinnosti a nie v torn ci niektoré zvyky sú alebo chybajú. Interetnické vplyvy odzrkadl'uje aj bosorka ako ústredná postává bájnych bytostí. Ale aj d'alsie bytosti (cernoknaznik, vlkolak, zmora, at'd'.), sú nositel'mi etnickych specifík. Historická etnográfia hutárskch osád bezpochyby dokazuje vzdelanostnú samostatnost' kultúrnej skupmy Bukovohorskych Slovákov medzi d'alsími domácimi slovenskymi skupinami. Osobitné formy cinnosti a dosiahnuté miesto v rozdelení práce na tomto území ako aj toho vyplyvajúci status, uchovalo súcasti tradicnej vzdelanosti. Dosiahlo sa to napriek tomu, ze toto slovenské obyvatel'stvo bolo v neustálom kontakté s okoHtym mad'arskym obyvatel'stvom. Tento stály kontakt s mad'arskym obyvatel'stvom nemusel viest' k asimilácii. Osobitá otvorenost' vsak zároven aj „uzatvárala,, túto skupinu následkom toho bola dvojjazycná a v strukture diferencovaná jedinecná kultúra.