A Miskolci Herman Ottó Múzeum Közleményei 12. (Miskolc, 1973)

Anfang des XX Jahrhunderts statt fanden, sowohl die HeimatskundeZeitschrift „Angaben zur Geschichte des Komitats Zemplén". Die Slowakische Sammlung diesesmal stellt bedeutende slowakische Zeitschrifte, Periodica (Slovensky národopis, Cesky lid, Ludová kultúra v Karpatoch, Ceskoslovenská Vlastiveda etc.), Museen Jahrbücher und selbstständige Bände dar. ZPRÁVY MŰZEA HERMAN OTTÓ MISKOLC OBS AH Nás zväzok obsahuje ako obvykle archeologické, historické a národopisné stúdie z oblasti zupy BorsodAbaúj-Zemplén, rozprestierajúcej sa na severomadarskom území. Posledná rubrika zväzku má názov Slovenská téka, v ktorej zoznamujeme citatel'ov s najnovsími vysledkami slovenskej vedy národopisnej a historické j. Prvé dva clánky zväzku vznikli v znamení jednotlivych vyroőí. Z priiez itosti 150. vyroőia zalozenia Národného divadla v Miskolci publikuje M. Cenner analyzy madarskych drám, predstavenych na miestnom javisku. F. Szilágyi spomína návátevy slávneho básnika doby osvietenstva, Mihálya Csokonaia-Vitéza v krajoch borsodskych a hegyaljanskych, z prílezitosti 200. vyrocia jeho narodenín. Medzi areheologickyrni stúdiami V. T. Dobosiová odhal'uje súvislost' Miskolca s vyskumom madarského paleolitu. L. Tóth uverejhuje publikáciu o materiáloch mezolitického loziska obce Sajóbábony. J. Gádor predstavuje citatel'om pamiatkovy materiái stredovekého kostola a cintorína, ktoré boli objavené v Csebihone, v chotári Edelénya. M. Hellebrandt uverejhuje ciánok o dejinách malého múzea v Ózde, ktoré bolo zrusené a o jeho archeologickych zbierkach. O archeologickom vyskume jaskyne — nazyvanej Csapástető v chotári obce Szinpetri sa píse az dvoch prácach. Tieto doplhuje L. Kordos ml. zoznamovaním s hrebenovymi zvyskami spomenutej jaskyne. S jednotlivymi problémami dejín severomadarského územia sa zaoberajú styri stúdie. Gy. Dénes píse o moste v chotári borSodskej obce Teresztenye, nazvanom Baksa, — na základe dokladov vykazovanymi od stredoveku. T. Joó sa zaoberá s architektonickymi dejinami kastiel'a grófov Károlyiovcov vo Füzérradványi. K zeleziarstvu okolia Ózd podáva údaje L. Dobosy vo svojej publikácii pod názvom: Miesta nálezu trosiek i zeleziarstva v údolí potoka Bán. Tieto údaje sa opierajú o terénny vyskum tejto oblasti. A. Saád nacrtol vo svojej stúdii: Mezőkövesd pred oslobodením. Popisuje hospodársky a kultúrny zivot malého borsodského mestecka Mezőkövesd v 30-tych rokoch. V národopisnej rubrike l. Balassa rozoberá problémy jednej oblasti pótra vinárskeho priemyslu na vidieku: Suche mlyny na Hegyalji i v Bodrogközi v in—19. storocí. Príspevok k l'udovej architektúre juhoborsodskej oblasti podáva J. Bencsík svojou stúdiou: Vinohrad: „Irigyli". G.Nagy publikuje ciánok o podzemnych jamách zemplínskych sedliakov na uskladhovanie obilia v obci Karcsa. V tomto okolí kedysi bolo vyznamnym zamestnávaním pestovanie konopí a zhotovenie plátna (ako domáci priemysel). Jednym zo stredísk obchodu s plátnom bol Mezőkövesd. S tym súvisiacu tradíciu preskúmal a publikuje I. Dobrossy. Zaujímavymi postavami prostonárodného zivota sú vestkyne, znalkyne „dusiciek" a „vyvolávaci duchov", ktorí „vidia zosnulych". Poveri s nimi súvisiace zijú dodnes najmä medzi zenami. O torn píse v svojej publikácii G. Barna. O vyskume, ktory sa tyka karpatskych Ukrajincov, zijúcich v mensích skupinách na území historickej zemplínskej zupy zac. 19—20. storocia, dalej o miestopisnom casopise „Dodatky k dejinám Zemplínskej zupy" publikuje súhrne Cs. Csorba. Rubrika „Slovenská téka" zoznamuje tentokrát citatel'ov s vyznamnymi slovenskymi a ceskymi casopismi, vychádzajúcimi periodicky, napr. Slovensky národopis, Cesky lid, Nővé obzory, Ludová kultúra v Karpatoch, Ceskoslovenská vlastivëda apod. Recenzuje aj rôzne múzeálne rocenky a zborníky.