A Miskolci Herman Ottó Múzeum Közleményei 11. (Miskolc, 1972)

ZPRÁVY MÜZEA HERMAN OTTÓ, MISKOLC OBSAH Vázeny cítatel jedenástym zositom miskolci Herman Ottó Múzeum Köz­leményei drzí v ruke 49. publikáciu muzeálnej organizácie. Nasim cielom je s tymto publikacnym typom udrzo­vaf styky s odbornymi zaujímajúci­mi sa o národopis i o miestopis, ako i s verejnosfou. Zupa Borsod-Abaúj-Zemplén hra­n'icí siroko so Slovenskom. Z tofao vyplyvajú mnöhé totoznosti problé­mov i úloh násho vedeckého zivota. Na poli národopisnom i miiestopis­mom chybajú este ziadané styky. Spoznajúc toto, pokladáme si nabu­dúce za povinnosf, oboznamovaf cí­tatel ov s vysledkami slovenskych ná­rodopisnych i miestopisnych s'kúma­ní. Uvedieme v tomto zväzku viae nez dvadsaf slovenskych publikáoii, ktoré objímajú siroky tematicky kruh, pocínajúc pastierstvom az po zivotné pomery pltníkov. Medzi historickymi püblikáciami nachádzajú sa nasledujúce témy: L. Huszár píse o obehodnyeh stykoch Diósgyőr s mestom Nürnberg, na základe olovovej plomby z XVII. stor. najdenej v blízkom okolí diósgyőr­skeho hradu. S. Bodo objasfíuje zno­vuvystavbu severnej predsiene mis­kovského gotického kostola avas­ského v r. 1816—1817. na základe zá­pisnicnych údajov. T. Joó píse a kas­tiel'och podobného plánovania v bor­sodskych obeiach Sáta i Bánfalva. I. Kilián podáva údaje z dejín mis­kovského divadla z XIX. storocia. S. Dömötör publikuje o pobyte M. Jökaiho, sveíochyrneho romanopisca madarského, v borsodskej obei Tar­dona. On tiez uverejnuje zaujíma­vosti zo zivota zemplínskyeh rodín. P. Tóth óboznamuje cítatelov s rari­tami prvej mad'arskej kniznice tech­nickej, dal ej s zivotnymi pomermi miskovskych maloúradníkov v r. 1920—1940. I. Dankó hodnotí prvy vedecky casopis mesta Miskolc — Magyar Történelmi és Régészeti Köz­ieményék. T. Vass píse o zmenáoh, ktoré nastali v zivotnych pomeroch robotníkov zeleziarne Özd. Spome­nieme tuná o storoenom kosickom múzeu, ako i o dvadsatroenom Ma­tyó Múzeu v Mezőkövesd. Na cele národopisnyeh publikácií stoja dva clánky súvisiace s pasti­erstvom. J. Szabadfalvi píse o sfa­hovaní pastierov (migrácia) medzi Hornym Zátisím i Severnym Stredo­horím. I. Hőgye píse o poriadkoeh pasenia z XVII—XVIII. stor., Hegy­alja, zupa Zemplén. A. Selmeczi Ko­vács publikuje o severoborsodkych sitodolách (mad. csűr) spolocne upot­rébovanyeh. B. Zupkó preskúmal údaje lesníctva obce (z. Borsod) Cse­répváralja z XIX. storocia, I. Dób­rossy isty archaicky spôsob i öbycaje susenia konopí. I. Dankó skúmal vyz­nam jednoho jarmocného hlásenia mlskovského zac. XIX. stor. 5-eho októbra 1972 oboznámili prednásate­11a svojieh posluchácov s keramickou kultúrou násho kraja v cykle pred­nások. Uverejnujú sa tuná tri pred­násky z t^chto. M. Kresz prednásal o borsodskom hrneiarstve, Á. Kiss uvádzal z dejín severomacTarskych továrn, I. Katona referuje o desaf­rociach vyroby kamennych nádob miskovskych. — Na ukoncenie spo­míname na verného spolupracovníka zosnulého násho múzea dr. Bodgál Ferenca. EfOJlJlETEHb MY3Efl HM. OTTO XEPMAHA, MHUJKOJlbU COflEP)KAHHE HacTojimeM BronyTencM J\9 11 My­3ea HM6HH Otto XepiuaH b ropo^e MniiiKOJibu — 3T0 49-aíi ny6jiHKanHa My3cHCKOH OpraHM3au.i h, KOTopasi Ha­xoanTCH Tenepi> b pyne Hamero Mht3­Tejm U,enb htom TuncM Haui^x nyöjiH­KaUHÍÍ B TOM, MTO noAflepM<IIB3Tb KOH­TaKT C 'ip04)eCCH0HajlbH0H KSK H UJH­poKofi nyojiHKoíj, 3aHHTepecyK)utHxcH OTHorpacftHen h ncTopHorpaítineH onH­CaHHJI MeCTilOCTH. KoMHTaT EopLuo.'i- Anayíí-3i'MnjiHH AJiHHHO rpaHHM lomeH c TeppviTOpiieH

Next

/
Thumbnails
Contents