A Miskolci Herman Ottó Múzeum Közleményei 11. (Miskolc, 1972)
ZPRÁVY MÜZEA HERMAN OTTÓ, MISKOLC OBSAH Vázeny cítatel jedenástym zositom miskolci Herman Ottó Múzeum Közleményei drzí v ruke 49. publikáciu muzeálnej organizácie. Nasim cielom je s tymto publikacnym typom udrzovaf styky s odbornymi zaujímajúcimi sa o národopis i o miestopis, ako i s verejnosfou. Zupa Borsod-Abaúj-Zemplén hran'icí siroko so Slovenskom. Z tofao vyplyvajú mnöhé totoznosti problémov i úloh násho vedeckého zivota. Na poli národopisnom i miiestopismom chybajú este ziadané styky. Spoznajúc toto, pokladáme si nabudúce za povinnosf, oboznamovaf cítatel ov s vysledkami slovenskych národopisnych i miestopisnych s'kúmaní. Uvedieme v tomto zväzku viae nez dvadsaf slovenskych publikáoii, ktoré objímajú siroky tematicky kruh, pocínajúc pastierstvom az po zivotné pomery pltníkov. Medzi historickymi püblikáciami nachádzajú sa nasledujúce témy: L. Huszár píse o obehodnyeh stykoch Diósgyőr s mestom Nürnberg, na základe olovovej plomby z XVII. stor. najdenej v blízkom okolí diósgyőrskeho hradu. S. Bodo objasfíuje znovuvystavbu severnej predsiene miskovského gotického kostola avasského v r. 1816—1817. na základe zápisnicnych údajov. T. Joó píse a kastiel'och podobného plánovania v borsodskych obeiach Sáta i Bánfalva. I. Kilián podáva údaje z dejín miskovského divadla z XIX. storocia. S. Dömötör publikuje o pobyte M. Jökaiho, sveíochyrneho romanopisca madarského, v borsodskej obei Tardona. On tiez uverejnuje zaujímavosti zo zivota zemplínskyeh rodín. P. Tóth óboznamuje cítatelov s raritami prvej mad'arskej kniznice technickej, dal ej s zivotnymi pomermi miskovskych maloúradníkov v r. 1920—1940. I. Dankó hodnotí prvy vedecky casopis mesta Miskolc — Magyar Történelmi és Régészeti Közieményék. T. Vass píse o zmenáoh, ktoré nastali v zivotnych pomeroch robotníkov zeleziarne Özd. Spomenieme tuná o storoenom kosickom múzeu, ako i o dvadsatroenom Matyó Múzeu v Mezőkövesd. Na cele národopisnyeh publikácií stoja dva clánky súvisiace s pastierstvom. J. Szabadfalvi píse o sfahovaní pastierov (migrácia) medzi Hornym Zátisím i Severnym Stredohorím. I. Hőgye píse o poriadkoeh pasenia z XVII—XVIII. stor., Hegyalja, zupa Zemplén. A. Selmeczi Kovács publikuje o severoborsodkych sitodolách (mad. csűr) spolocne upotrébovanyeh. B. Zupkó preskúmal údaje lesníctva obce (z. Borsod) Cserépváralja z XIX. storocia, I. Dóbrossy isty archaicky spôsob i öbycaje susenia konopí. I. Dankó skúmal vyznam jednoho jarmocného hlásenia mlskovského zac. XIX. stor. 5-eho októbra 1972 oboznámili prednásate11a svojieh posluchácov s keramickou kultúrou násho kraja v cykle prednások. Uverejnujú sa tuná tri prednásky z t^chto. M. Kresz prednásal o borsodskom hrneiarstve, Á. Kiss uvádzal z dejín severomacTarskych továrn, I. Katona referuje o desafrociach vyroby kamennych nádob miskovskych. — Na ukoncenie spomíname na verného spolupracovníka zosnulého násho múzea dr. Bodgál Ferenca. EfOJlJlETEHb MY3Efl HM. OTTO XEPMAHA, MHUJKOJlbU COflEP)KAHHE HacTojimeM BronyTencM J\9 11 My3ea HM6HH Otto XepiuaH b ropo^e MniiiKOJibu — 3T0 49-aíi ny6jiHKanHa My3cHCKOH OpraHM3au.i h, KOTopasi HaxoanTCH Tenepi> b pyne Hamero Mht3Tejm U,enb htom TuncM Haui^x nyöjiHKaUHÍÍ B TOM, MTO noAflepM<IIB3Tb KOHTaKT C 'ip04)eCCH0HajlbH0H KSK H UJHpoKofi nyojiHKoíj, 3aHHTepecyK)utHxcH OTHorpacftHen h ncTopHorpaítineH onHCaHHJI MeCTilOCTH. KoMHTaT EopLuo.'i- Anayíí-3i'MnjiHH AJiHHHO rpaHHM lomeH c TeppviTOpiieH