Ujváry Zoltán: Gömöri népdalok és népballadák (A miskolci Herman Ottó Múzeum néprajzi kiadványai 8. Miskolc, 1965)
bukovinských Sikulov, dolnozemských Maďarov, gemerských Palócov, zemplínskych Slovákov, biharských Rumunov a kolektívov iných území. Keď pred desiatimi rokmi vyšla moja menšia práca o bohatstve piesní sikulských kolektívov žijúcich popri Dolnom Dunaji, rozhodol som sa, že zozbieram piesne a balady gemerskéhoIudu žijúceho na severných výbežkoch maďarského jazykového územia. K výskumu gemerskej ľudovej poézie ma ako folkloristu skúmajúceho zvyky pobádala spätosť s rodným krajom. I prednášky na univerzite ma inšpirovali k tomu, aby som zhrnul svoje myšlienky o ľudových piesniach, o životnosti týchto piesní, o kolektívoch, o preberaní tradícií, o procesoch tvorčích a folklorizujúcich atď. Vo výskume som sa snažil predovšetkým o to, aby som podľa možnosti podal taký prehľad ľudových piesní, ktorý v dostatočnej miere charakterizuje ľudovú tradíciu, ktorá sa zachovala ešte dodnes. Na takom veľkom území, ako je Gemer, kde som musel získať prehľad o materiáli melódií viac ako stopäťdesiať maďarských dedín, prirodzene nemohol som robiť výskum rovnakej hľbky a s totožnou detailnosťou. Príčinou toho je, že výskum v zahraničí už samo o sebe znamená aj určité ťažkosti. Okrem vydaného materiálu je ešte k dispozícii pre ďalšie štúdium archívny materiál (nahrávky magnetofónové). Výskumy gemerské mi umožnili študijné cesty úradné zaistené Maďarskou akadémiou vied a Ministerstvom školstva. Vyslovujem na tomto mieste svoje uznanie a vďaku za pomoc, ktorú som dostal na svojich študijných cestách od Národopisného ústavu pri Slovenskej akadémie vied (SAV NÚ) a od Gemerskej vlastivednej spoločnosti (GVS). Pred staťou o gemerských ľudových piesniach, v prvej časti úvodu zaoberám sa problémami výskumu ľudových piesní.ľudovej poézie. Podávam prehľad o stave výskumu maďarských ľudových piesní v Rumunsku a v Československu v období po druhej svetovej vojne. S radosťou môžeme konštatovať, že výskum ľudových tradícií maďarských v Rumunsku a v Juhoslávii doniesol veľmi pekné výsledky. O výsledkoch výskumu svedčí značný počet publikácií. Ak sa však pozrieme na tretiu väčšiu skupinu Maďarov žijúcich v zahraničí, na Maďarov v Československu, je už ťažšie hovoriť o výskumoch ľudovej poézie. O výsledkoch výskumov svedčia len veľmi skromné publikácie. Možno síce počuť a čítať o výskume, avšak publikačné možnosti ako i podmienky odborného spracovania materiálu zanechávajú v nás určité obavy. Je prirodzené, že oduševnení výskumníci-autodidakti program zozbierania ľudových tradícií medzi viac ako polmilióna Maďarov sotva budú môcť realizovať s vedeckou dôkladnosťou. Veľmi by osožilo veci, keby podobne ako v Rumunsku a Juhoslávii vytvorila sa v rámci vedeckej ustanovizne skupina výskumníkov maďarských ľudových tradícií. Materiál ľudových piesní pojednávam vo svojom zväzku roztriedený do dvanásť skupín. Nasledujú za sebou takto: 1. Piesne pri detských hrách, 2. Ľúbostné piesne, svadobné piesne, 3. Vojenské piesne, 4. Pastierske piesne, beťárske piesne, 5. Piesne paholkov (sluhov), piesne sezánných robotníkov, piesne žatevné, 6. Smutné, ponosné piesne, piesne prenasledovaných, amerikánske piesne, 7. Politické piesne, 8. Jarmočné piesne, žobrácke piesne, piesne nočných strážnikov (bakterov), 9. Žartovné piesne, 10. Balady, 11. Balada aradských martýrov, 12. Betlehemské piesne, vianočné piesne, piesne v deň Štedrého večera, v deň Nového roku (kántáló), pozdravujúce piesne. Musím zdô130