Istvánffy Gyula: Palóc népköltési gyűjtemény (A miskolci Herman Ottó Múzeum néprajzi kiadványai 2. Miskolc, 1965)

zaoberal r. 1896. s obyvateľmi tzv. maťovskymi obcí Mezókóvesd, Tard, Szentistván. Túto prácu uverejnil odborný časopis. Autor vydal nasledujúceho roku svoju prácu v Miskolci v knižnej forme vlastným nákladom. Istvánffy bol r. 1901. vymenovaný za riaditeľa do Brezna. Od r. 1908. bol v Miskolci riaditeľom dievčenskej školy meštianky. Pokúsil sa tu znova vydat ľudovbásnickú zbierku, no v nedostatku odbornej literatúry n»3imôže pripraviť zápisky a takto sa preťahovalo vydanie zväzku. Práca nebola vydaná ani pozdejšie a to z príčiny svetovej vojny. Potom zomrel aj autor. Vdova sa tiež pokúsila o vydanie r. 1921. Na rukopis natrafil zostaviteľ zväzku r. 1958. Gyula Istvánffy bol výborným pozorovateľom etnickej skupiny: spoločentsva Palócov. Na tomto poli zbieral i publikoval, predstihnúc úroveň svojej doby. Krém ludovobásnického výskumu prevzácne sú i jeho štúdiá o veľkej rodine Palócov a o spôsobe stavby. Jeho pracovitosť má véLky vyznám už i z tej príčiny, že ani dodnes niet výbornejšieho súhrnu folklorisitky o Palócoch. Tento zväzok doplňuje zároveň 14 zv. Národopisnej Zbierky Maďarskej. Vo vydaní zväzku učinil zostavovateľ iba menšie modifikácie a uverejňuje celkový' materiál. Úvod diela sa zaoberá životopisom autora, jeho zberateľskou metódou i prácami. Prilúčený je k zväzku typový zoznam rozprávok zbieraných Gyulom Istvánffym. Zoznam zostavila Gabriella Kiss. Gyula Istvánffy zomnal v Miskolci (m. II.) Jeho rukopisný zväzok uverejňuje z príležitosti 100. výročia narodenia výborného etnografa Herman Ottó Múzeum, Poskytne podporu Župná Rada Borsodsko-Abaujsko-Zemplínská a Mestská Rada Miškovská. 28