A Herman Ottó Múzeum Évkönyve 4. (1964)

ZSADÁNYI Guidó: A felvidéki vándorkiállítások története

202 ZSADÁNYI GUIDÓ pokus — prvé vandrovné vystavenie. Vystavu usporiadal v Miskolci, v Kosiciach, v Presove, v Novom Meste pod Siatrom, v Debrecine, v Egri a v Gyöngyösu. Dőhodok s predanych umeleckych predmetov dosiahol 64 000 Korún. К nasledujúcemu trhu, hoci umelci, tlac, a interesované mestá, dokonca aj Spolok vytvarnych umeni sa vyslovil pri zopakovani, — pre pocetné tazkosti.— doslo iba v roku 1910. Druhé vandrovné vystaveni^ bolo v tych istych mestách usporiadané, kde prvé. Jeho vysledok bol takmer stejny s prvym. Po tychto dvoch úspesnych pokusoch zdalo by sa samozrejmim, aby vandrovná vastava jako stálá hastitucia pokracovala v svojej cinnosti. Predzvesti boly priaznivé. Mesto Kosice bolo na priklad ochotne zaistif na kupy na vandrovom vystaveni, roene urcity obnos. К tomu ale nedoslo, lebo vedúci Spolku vytvarnych umeni nepochopili mimoriadny vyznam tychto vystaveni, a takto s druhou sériou vystavenia sa skoncilo totó pekné pocinanie. Napriek tomu, za trvaly vysledok tychto vandrovnych vystaveni, musime nasledovné pokládat'. 1. Akcia Bartolomeja Balogha dokázala, ze vidiecké mestá sú schopné prijaf umenie. 2. S pomocou miest, zup, penazníeh ústavov, kulturnych spolkov sa podarilo obrátit pozornosf na zalozenie, potazne na dalsie vyvíjanie miestnych múzei a obrazárni. (Pocinanie v tomto smeru bolo hlavne v zupe Zemplén.) 3. Na dvoch vandrovnych vystavách umelci predali obrazy v cene 120 000 Korún. Je to znacny obnos, ked bereme do ohlladu to, ze kupnopredaj Národného salonu v roku 1910-om sa skoncil zo ziskom 100 000 Korún. 4. Napokon nie je mozné dost zdőraznovaf, ze tieto vysledky preukázal jediny clovek, ktory mimoriadnou organizacnou schopnosíou, energiou a trpezlivosfou sa snazil priviesf túto vec к uspechu. Vandrovné vysta

venia predstavuju pekny priklad dobrovolnej, kulturnej organizacnej práce, ktore ked' aj pozde, predsa snazime sa, primerane svojej vyznamnosti, ocenil G. Zsadányi